Černokňažník : Radhostov meč – Juraj Červenák

Rogan sa vrátil z kniežatstva mŕtvych, aby v svete smrteľníkov bojoval s besmi a temnými mocnosťami. Ako potomok černokňažníkov z Kančej hory však najprv musí vytrhnúť posvätný Krvavý oheň z pazúrov zlovoľných Belbohových prisluhovačov. To sa mu nepodarí bez rodového dedičstva, meča vojnového boha Radhosta. Pátranie po prastarej zbrani ho zavedie ďaleko na západ, kde kmeň Čechov ohrozujú Lučania pod vedením démonického kniežaťa Vlastislava. Černokňažník a jeho druhovia, vedma Mirena a vodca záhrobnej svorky Goryvlad, musia čeliť nielen vlastným nepriateľom, ale pripletú sa aj do vojny, ktorá otrasie stolcom přemyslovských kniežat.

Juraj Červenák v druhej knihe cyklu Černokňažník ďalej rozvíja motívy z románu Vládca vlkov a opäť berie čitateľov na dobrodružnú cestu svetom slovanských hrdinov, bohov a démonov.
Rogana Čierneho, bojovníka a teraz aj čarodejníka sme spoznali už v prvom diele rovnako ako tých, ktorí ho sprevádzajú – Mirena zvaná Osa, vedma a čarodejnica a Goryvlad, vlčí vodca Černobogovej smečky. V takomto zložení putujú krajom do začarovaných lesov, pretože Černobog dal Roganovi poslanie, keď mu vysvetlil odkiaľ pochádza jeho rod.

,,A teraz,” Rogan s letmým úškrnom vytiahol z tulca hrsť šípov,
,,poďme posvätiť zbrane v krvi a Perúnovom ohni.”

Rogan má dobyť späť Kančiu horu, kde sídlili čarodejníci Černoboga, medzi ktorými bol i jeho otec, avšak horu obývajú služobníci Beloboga. Svet smrteľníkov, ich spory a vojny sa prepletá s hrou bohov, to sme zistili už v prvom diele série Černokňažník a inak tomu nie je ani v tomto pokračovaní.

Rogan a jeho priateľa sa však zapletú nielen do vojny bohov, ale aj do vojny ľudí. Lučiansky vládca Vlastislav násilím získava vládu nad
priľahlým okolím svojho panstva, zoskupuje armádu a pripravuje sa na útok proti Čechom. Ich vládca Neklan je však slabý a tak
sa zdá, že im hrozí záhuba.

,,Vlk z Vlastislavu zvoláva všetky beštie,” povedala Svatomysla a natiahla k Čestmírovi ruku s obradnou sekerou.

Časť poslania zavedie Rogana do lesov, kde spozná lesovika Dagomira, ktorý poznal jeho otca a ich družina sa tak rozrastie o nového člena. A nielen o člena, ale aj o novú, mocnú, no nebezpečnú zbraň. Radhostov meč.

-A ja som ti skoro začrel do zadku!
,,Poďme jesť,” povedal mužík nevzrušene a zamieril ku stolu.
,,A mimochodom – vitajte u Dagomira.”

Tento diel bol opäť popretkávaný mágiou, mytológiou i históriou. A hoci krv tiekla prúdom, boja nebolo až tak veľa ako v predchádzajúcom diele. Isteže, Rogan musel bojovať, no boj bol sústredený skôr do veľkej vojny. Bola to zmena, oproti prvému dielu, ani dobrá, ani zlá, ale som rada, že kniha nie je rovnaká ako prvý diel.

,,Do hovna!” zahromžil Dagomir, keď odkiaľsi priletel šíp a trafil ho do pleca.

Stretneme sa s bájnymi príšerami – svetlonosmi či hejkalom, kde sa opäť ukáže, že autor skvele čerpá z našej mytológie. Príbeh sa mi páčil, bol akčný, dobre sa čítal, bolo tu však o niečo viac opisov než v prvej časti.
Občas bol príbeh trochu predvídateľný, avšak udeje sa jedna nečakaná zmena, ktorá ma osobne prekvapila a nečakala som ju, takže to je taký plusový bod.
Dočkali sme sa veľkého finále, v prvom diele bolo skôr magické, v tomto zasa viac ľudské, bojovalo sa silou. Červenák ma presvedčil, že dokáže napísať dobrý, neopakujúci sa príbeh a ja som zvedavá čo si pre nás pripravil v treťom diele.