Marise Francisovej nebolo predurčené, aby zažila pokojný koniec školského roka. Poverčiví rodičia ju bez vysvetlenia vyhodia z domu a odrazu je zatiahnutá do sveta, o ktorom dovtedy ani netušila. Patrí k šťastlivcom, ktorí si môžu život prispôsobovať ako v lucídnom sne. Prináša to mnohé výhody, ale aj skryté riziká, ktoré si mnohí neuvedomujú. Veď kto by už len hľadal problémy v dokonalom svete? Zatiaľ čo sa Marisa oboznamuje so svojimi novými schopnosťami, rozpúta sa okolo nej zradná hra. Stane sa stredobodom záujmu muža, ktorý ukrýva viac tajomstiev než ktorákoľvek čierna schránka. Ako zistí, či sú jeho city skutočné? A čo je predmetom dohody, ktorá za osem rokov premenila starých priateľov na úhlavných nepriateľov?
Čierna schránka je debutom mladučkej slovenskej autorky, Niny Protušovej. Narodila sa v roku 1995 a momentálne študuje na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Vo svojom príbehu nám predstavuje originálny svet lucidínov, v ktorom má všetko pekne vysnívané. Doslova. …Nezvyknem čítať knihy slovenských autorov ale okolo Čiernej schránky bolo veľké haló od úplného začiatku a námet ma naozaj zaujal. Predsa len, s niečím podobným som sa nestretla ani vo svetovej literatúre, nieto ešte v slovenskej. Takže si Čierna schránka získala moju pozornosť ešte pred jej vydaním a ja som ju už netrpezlivo očakávala. Splnila moje očakávania?
Do knihy som sa začítala s obrovskou chuťou, prvé strany mi ubehli neuveriteľne rýchlo a ja som si príbeh naozaj užívala. Trochu ma miatlo a znervózňovalo to, že je príbeh zasadený do Londýna pričom mi z neho celkovo až príliš dýchal slovenský spôsob života a zmýšľania. Pôsobilo to na mňa násilne a umelo. Nad tým som však dokázala privrieť oči a nechať sa unášať písmenami, čo rozprávali príbeh o maturantke Marise, ktorá žije so šialene poverčivými rodičmi v bláznivo pomaľovanom dome a nevie sa dočkať, kedy sa vydá na cesty a navštívi všetky miesta, ktoré má vyznačené na mape. A potom sa jej všetko zrúti, keď ju rodičia vyhodia z domu. Vždy boli trochu čudní ale toto je priveľa aj na Marisu. A keď sa dozvie, že je lucidínka, teda je odteraz celý jej život len jeden veľký dokonalý sen, v podstate sa zrúti a rozhodne sa pred všetkým zatvoriť oči. Ó, vážne, dievča? Zrazu netúži po ničom na svete viac ako po domove, už si nespomína na to, ako veľmi sa tešila na deň, kedy navštívi svoje vysnívané miesta… a kašle na to, že to teraz môže urobiť jednoduchšie ako lusknutím prstami. Marisa má zrazu úplne iné priority… a v podstate žiadne. A počkajte chvíľu… lebo Marisa hneď zmení názor a celý svoj život zasvätí návštevám Paríža a jeho slávnej Eiffelovky. Zrazu si svoj život nevie predstaviť bez toho, že by mala všetko, na čo si spomenie. Niekedy som mala naozaj problém vyznať sa v nej, vôbec som jej nerozumela. Niekedy bola tichá a pokorná, inokedy zasa nemala problém si dupnúť a hádať sa aj pre totálnu somarinu… niekedy bola tak naivná, že som sa chytala za hlavu a niekedy zasa utrúsila niečo, nad čím som skladala pomyselný klobúk, že hmm aká múdrosť. A tak to bolo v podstate až do konca. Nijako obzvlášť som si ju neobľúbila ale neradím ju zasa ani k tým najhorším hrdinkám. Možno by sa mi dostala pod kožu viac, keby autorka neustále nemenila pohľady a neodvádzala tým moju pozornosť na všetky zbytočné strany, ktoré napredovaniu deja nepomáhali ani zďaleka.
Kto sa mi však naozaj páčil, bol Gregory. Gregory nebol dokonalý ale mal svoju osobnosť a stály charakter. Jeho konaniu som dokázala porozumieť, páčilo sa mi, že som dostala konečne hrdinu, ktorý jednoducho nebol dobrý. Nie, nie, žiaden sladký badboy, Gregory bol jednoducho sebec, ktorý si šiel vytrvalo za svojím cieľom a bolo mu jedno, čo pre jeho dosiahnutie obetuje. Ale nebojte sa, pochopíte ho. Takže Gregory paletu postáv výrazne spestril a v podstate zachránil.
Ako som už spomínala, dej tak trochu stagnoval, čo pripisujem zbytočnému častému striedaniu pohľadov ale napriek tomu sa mi štýl písania autorky pozdával a ak budem mať možnosť, určite siahnem aj po ďalšej knihe z jej dielne. Bol svieži a príjemný, ľahko čitateľný. Navyše je svet, ktorý si vymyslela naozaj skvostný a výnimočný, škoda, že sa mu nevenovala viac do hĺbky. Dokonca aj problémy, ktoré sa kde-tu vyskytli na mňa pôsobili akosi povrchne a v podstate som si ich ani nestihla zaregistrovať, už boli nejako banálne vyriešené. Koniec knihy ma prekvapil, keď som sa na to pozrela spätne mala som pocit, že dočítavam úplne inú knihu, než bola tá, ktorú som čítať začala. …A aký záver teda vyvodzujem? Na túto knihu skvele sedí slávny výrok: Neurazí, nenadchne. Ak nebudete mať veľké očakávania, kniha pre vás môže byť dokonca príjemným čitateľským zážitkom. Ostrieľaný čitateľ amerických fantasy bestsellerov však môže byť sklamaný.
-
60%
-
55%
-
70%
-
60%