Lenzi počuje hlasy a má vízie – vízie o náhrobných kameňoch, povodniach a chlapcovi s kovovo sivými očami. Zdá sa, že jej nikto nemôže pomôcť – dokonca ani jej priateľ Zak. Potom však stretne Aldena, chlapca zo svojich predstáv, ktorý jej prezradí, že ona je človekom schopným komunikovať s blúdiacimi dušami a pomôcť im. A že on bol po celé storočia jej ochrancom. Teraz Lenzi čaká ťažké rozhodnutie: Zak alebo Alden, život alebo smrť. Lenže čas sa kráti. Zlovoľná duša chce Lenzi zničiť a zabije ju, ak sa nerozhodne.
K Črepinám duší som sa snažila dostať už poriadne dlho. Presnejšie povedané – odvtedy, čo som dočítala Pád (Lauren Kate), ktorý ma svojho času úplne očaril, a dočítala som sa, že práve Črepiny duší sú Pádu veľmi podobná kniha. Takže som chvíľu pátrala, ale postupom času moje nadšenie opadlo a na knihu som takmer zabudla. A keď som ju pred pár týždňami zbadala v knižnici ako si spokojne nedotknuto tróni na poličke, poviem vám, bleskovo som sa rozpamätala.
V prvom rade by ste mali vedieť, že očakávať od tejto knihy svetový trhák by bolo celkom vtipné. Samotný námet nesľubuje nič, čo by sme tu už nemali, (aj keď z duchov sa dá stále čo-to vyťažiť) a keď sa do knihy začítate, len sa v tomto názore utvrdíte. To však, vďakabohu, ani zďaleka neznamená, že je kniha zlá. Naopak, je… dobrá. Veľmi príjemná a jednoduchá, taká, pri ktorej sa vaše mozgové závity nezapotia a oddýchnu si pri milom a peknom príbehu.
Postavy príbeh pekne obohacujú a dokonale doňho zapadajú. Nie sú síce ničím výnimočné ale nebudú vám ani piť krv. Dokonca by som Lenzi zaradila k tým lepším hlavným hrdinkám, k takým tým, ktorým som fandila od začiatku až po koniec. A jej fantasy príbeh je, napriek podobnosti s niekoľkými ostatnými, originálny svojím podaním a nevtieravým štýlom. Jej zmýšľanie mi bolo vcelku sympatické a v podstate som nad jej rozhodnutiami nekrútila hlavou, páčila sa mi jej otvorenosť a úprimnosť, to, že sa neľutovala a snažila sa problémy riešiť s čistou hlavou.
Romantická zápletka bola taktiež vkusná, aj keď klišé, Alden a Lenzi na sebe nelipli ako pubertiaci ale napriek tomu sa mali veľmi radi. Nájdete tu aj zopár takých tých prvkov ehm, zakázanej lásky, čo si podľa mňa autorka naozaj mohla odpustiť, nakoľko mi to prišlo trochu umelo vytvorené, príliš dramatizované a zbytočné. Zaujímavé boli aj vedľajšie postavy, Lenzin bývalý priateľ Zak, ktorý bol trochu extrémne žiarlivý, ale napriek tomu som sa nedokázala donútiť nemať ho rada (možno už len pre tú gitaru a tričko Metallici :D) a Race spolu s Middi, Aldenovi dávni priatelia – všetci dej okorenili a dodali mu šťavu. Pevne verím, že v ďalšom diele dostanú priestor na rozvoj svojich osobností.
Autorkin štýl písania je ľahko čitateľný, aj keď preklad mi miestami kazil celkový dojem z knihy. Ale to nie je vina autorky. Napriek tomu si myslím, že ešte nie je celkom vypísaná, čo ale vôbec neprekáža, pretože sa o to väčšmi teším na ďalší diel. Koniec je pomerne uzavretý, čiže po skončení nebudete predýchavať nejaký cliffhanger, a pokojne si počkáte na ďalší diel, ktorý u nás vyjde ktovie kedy. Dúfajme, že vyjde, lebo Črepiny duší si pokračovanie zaslúžia. A nie je to len kvôli nádhernej obálke! Je to najmä kvôli originálne neoriginálnemu príbehu, ktorý vám vyčaruje nostalgický úsmev na tvári, keď si spomeniete na všetky podobné knihy, ktorými ste začínali svoju dráhu knihomoľa.
Takže odporúčam všetkým milovníkom romantických fantasy kníh a všetkým, ktorým sa páčil Pád. Neodporúčam, ak doslova funíte pri knihách, ktoré majú podobné prvky ako zopár ostatných, ktoré ste už čítali. 🙂
-
Atmosféra - 75%75%
-
Dej - 60%60%
-
Postavy - 55%55%
-
Spracovanie - 70%70%