Takmer všetci sa radi bojíme! Miera toho, koľko zvládneme, je rozličná, ale nepoznám nikoho, kto by nemal rád túto jesennú časť roka, ktorá dáva voľný priebeh predstavivosti. A nič atmosféru neumocní tak, ako dobrá hororová kniha čítaná v noci pri chabom svetle. Niekoľko tipov, po čom dnes, počas najväčšieho popkultúrneho sviatku strachu, siahnuť, má pre vás aj naša redakcia.
Danka Brezňanová
Hororová klasika, pre mňa niečo ako iniciačná kniha, ktorá mi na prvom stupni ZŠ otvorila cestu do pekelných svetov temnými silami skúšaných myslí. Kultové dielo vo forme denníkov hlavných aj vedľajších postáv sa ku mne dostalo v starom vydaní ozvláštnenom celostranovými fotkami z nemenej slávnej čiernobielej filmovej adaptácie Upír z Nosferatu (desivejšiu masku hlavného „aktéra“ podľa mňa nenájdete ani v jednom z početných filmov o krvilačnom grófovi). Priznám sa, že trvalo niekoľko nočných môr, kým som sa od obrázkov odvážila posunúť k textu. Dodnes neľutujem a hocikedy si príbeh o naivnom Jonathanovi, statočnej Mine a partii ich na život a na smrť oddaných priateľov na čele s profesorom Van Helsingom vždy znovu rada prečítam. A veľmi sa teším na ohlasovanú minisériu, ktorá sa zameria na Draculov brutálny transport loďou z Transylvánie smer Londýn.
Od Kráľa je ťažké vybrať jednu kingovku, no vzhľadom na blížiacu sa premiéru voľného pokračovania s názvom Doktor Spánok je to podľa mňa najlepší tip. V ideálnom prípade odporúčam prečítať obe knihy a pozrieť Kubrickovo majstrovské dielo ešte pred návštevou kina, hoci fungujú aj samostatne – a fungujú sakra dobre. Kto iný ako King vie jednu z najdesivejších scén zasadiť do nevinného snehového tunela. Či opísať živý plot v tvare zvieratiek tak, že už nikdy neprejdete so stiahnutým… hrdlom okolo kríčkovej korytnačky či žirafy.
Severská podivnosť od „fínskeho Stephena Kinga“ vychádza z urban legendy o „Bábe Motyke“ s desivým čiernym jazykom… Pričom práve jazyk, ten váš, vás vie dostať do poriadnych problémov, keď si naň nedáte pozor… Bezútešnosť fínskeho predmestia si možno predstaviť ako chladné bytovkové kulisy filmu (a knihy) Nech vojde ten pravý… A potom sa dať vtiahnuť do atmosférického príbehu, ktorý nie je tak celkom jednoduché rozmotať ani jednoznačne interpretovať. V každom prípade vrelo odporúčam pre všetkých, ktorí majú tiež za sebou pivničné skúšky odvahy alebo boli takí neopatrní, že si trúfli vyvolávať sídliskové „legendy“ typu Krvavá Mary.
Na záver pôvodná, domáca strašidelnosť a podľa mňa najlepšia kniha z autorovej hororovej línie. Možno za to môže autenticky depresívna ružomberská lokalita (a, samozrejme, fakt, že sa konečne dejú príšerné veci aj v našich horách, lesoch…). Jozef Karika má zvláštne nadanie namiešať zdanlivo obohraté hororové rekvizity či postupy do niečoho, čo ste možno už stokrát čítali alebo videli, no v konečnom dôsledku máte pri čítaní Strachu – dokonca aj za bieleho dňa – hrôzou zľadovatené ruky, spolu s hlavným hrdinom začínate pochybovať o vlastnej príčetnosti a na konci príbehu sa skoro vždy dočkáte zaujímavého twistu – alebo nech žijú nespoľahliví rozprávači.
Janka Casion Kolenova
Príbehov o oživených mŕtvolách je viacero a to najmä vo filmových spracovania. Darren Shan sa rozhodol využiť do svojej série práve tento námet v spojení s tínedžermi a školskými i rodinnými problémami. Prvé videá na YouTube so zombíkmi nikto nebral vážne, no postupne sa to začalo meniť.
Od Darrena Shana odporúčam aj rovnomennú sériu o upírskom pomocníkov alebo príbehy Demonata.
Mark E. Pocha je slovenský spisovateľ, ktorý sa zameriava práve na strašidelné, hororové a šokujúce príbehy. Kniha DOM 490 nám prináša príbeh situovaný do prostredia slovenskej dediny. Mladá rodina s dvoma deťmi sa presťahuje z bytu do staršieho domu. Veria, že tým vyriešia aj rodinné problémy, avšak tie sa pochopiteľne iba začnú spolu s nevysvetliteľnými javmi, ktoré postupne gradujú atmosféru. Nechýba desivý príbeh z minulosti, strach, bolesť a dynamický záver.
Filip Šula
Tomáš Korbař sestavil antologii hororových povídek od různých ceněných autorů a je to opravdu radost číst. Kniha dokáže podat přesně to, co od hororu požadujete, a díky různorodosti autorů různými způsoby. Přitom se ale orientuje spíš na psychologickou hrůzu, než na explicitně brutální výjevy, a nejčastěji střídá varianty mysteriózního příběhu, psychologického hororu a pocitu hrůzy z neznámého a nespatřeného. Mezi nejděsivější povídky sbírky patří například Bradburyho Zástup, jenž zobrazuje nebezpečí skryté v chaosu každodennosti a patří mezi nejcitovanější díla, nebo tíživý příběh Byl to démon od Henryho Kuttnera, který v lecčems předchází slavné TO od Stephena Kinga. Pokud dáváte přednost povídkovým hororům, je Tichá hrůza jasnou volbou.
Ak by ste si chceli užiť strach aj prostredníctvom iných, popkultúrou prekypujúcich médií, prečítajte si náš článok na Multiverze.
