Jsou nepřátelé trpaslíků a ovládají nejtemnější magii. Ale ani moc alfů není bezmezná. Dobyvačná tažení vedou k nelítostné válce, která pustoší zemi. Alfové Sinthoras a Caphalor se již vidí téměř u cíle svých temných plánů. Armáda trollů, barbarů a alfů si krok za krokem podrobuje Skrytou zemi, vlast trpaslíků. Země nenáviděných elfů jsou na dosah. Mezi spojenci se však brzy vytrácí soudržnost a chtivost vítězí nad poslušností. K tomu hrozí další pohroma, objevuje se nepřítel, o němž si všichni mysleli, že je už dávno mrtvý. Nejlepší válečníci bojují ve Skryté zemi a vlast je ponechána téměř bez ochrany. Brzy alfům nejde o vítězství nebo porážku – ale o pouhé přežití jejich národa…
Prvý diel o legende alfov končil dobytím severnej ríše trpaslíkov. Cesta do Skrytej Zeme je konečne voľná a mohlo sa tak začať ťaženie voči nenávideným elfom. Druhá kniha začína práve tam, kde prvá končí, Alfovia so spojencami sú usadení v ríši trpaslíkov a plánujú svoje ďalšie kroky. Postupne tak dôjde k rozpoloženiu, ktoré poznáme z trpaslíkov, trollovia v, skřeti v Toboribore a Alfovia sa pobijú o územie s elfami. Ale to už predbieham.
V druhej knihe sa znovu stretávame so starou známou dvojkou Sinthoras a Caphalor, k nim ale pribúda nová postava a tou je umelec Carmondaj. Že sú alfovia posadnutí umením ( a hlavne tým krutým a zvráteným), to už dobre vieme. Svoje vojnové ťaženie tak chcú mať kompletne zaznamenané a k tomu bol práve vybraný Carmondaj – majster obrazu aj slova. Jeho úlohou je spísať veľkolepý epos a všetko zaznamenať, Carmondaj je tak v centre všetkého diania a často krát sa tak dívame na príbeh jeho očami.
Príbeh je rozdelený na dve hlavné linky, jedna sleduje dobyvačné ťaženie alfov a druhá sa odohráva v Ishiim Voróo, v Dsôn Faimone. Tu sa nám odohrávajú veľké intrigy, Sinthoras a Caphalor sú na výslní a to mnohým leží v žalúdku a predovšetkým Sinthoras si narobil množstvo nepriateľov. Tieto intrigy sú ozdobou knihy, autor znova dokazuje, že aj táto zložka mu ide dokonale. Hlavne v trpaslíkoch sme na politiku nebolo moc zvyknutí, predsa je to priamočiarejšie, ale národ alfov je predsa osobitejší a zložitejší.
Lenže v Dsôn Faimone to nekončí iba pri politickej zložke, väčšina vojakov je mimo ríše a mesto tak chráni iba menší počet vojakov. Lenže začínajú sa vynárať odvekí nepriatelia alfov a tým tak zrazu hrozí smrteľné nebezpečenstvo a bojovať tak musia na dvoch frontách.
Dejová linka je ďalej doplnená aj o podanie z druhej strany, teda z pohľadu napadnutých obyvateľov Skrytej Zeme. Čiže z pohľadu elfov, ľudí a magusov. Hlavne ľudia dovtedy nikdy nemuseli bojovať a magusovia nikdy nemali dôvod, učiť sa útočné kúzla a zrazu sa musia brániť.
Touto knihou Heitz uzatvára príbeh Sinthorasa a Caphalora. Možno by sa žiadalo to trochu viac dokončiť a uzavrieť, isté udalosti sú nezodpovedané, ale väčšina udalostí je objasnených. V ďalšej knihe sa prenesieme k obdobiu 250tich rokov, počas ktorých bol Tungdil uväznený v “Černej soutěške” a bude sa venovať trojici Dsôn Aklán, z poslednej knihy o trpaslíkoch.
Zápory sa u Heitza hľadajú ťažko, jediné čo ma viac mrzí je, že na scéne neboli príliš často Nesmrteľní. Dúfal som, že sa dozviem niečo viac o ich histórii a že budú viac v popredí pri dobývaní. Nuž ale toto bol zrejme autorov zámer, ponechať okolo tejto dvojice také tajomno.
Záverečný verdikt : Nebudem tu zbytočne plytvať slovami, Heitz je Heitz, jeho knihy určite dobre poznáte a viete do čoho idete, sú to bestsellery. Dobré charaktery, skvelý rozprávač a príbeh o unikátnych alfoch. Navyše druhý diel je o poznanie akčnejší, ako ten prvý (a u mňa aj lepší).
-
Hodnotenie - 80%80%