Film “Hobit: Bitka piatich armád” prináša epické vyvrcholenie dobrodružstiev Bilba Bublíka, Thorina Dubbina a skupiny trpaslíkov. Hoci sa im podarilo získať ich domovinu ovládanú drakom Smaugom, spoločenstvo jeho prebudením nechtiac rozpútalo vraždiacu silu. Rozzúrený Smaug si svoju zlosť vybíja na nevinných mužoch, ženách a deťoch z Jazerného mesta. Thorin nadovšetko posadnutý znovuzískaným pokladom obetuje priateľstvo a česť, zatiaľ čo Bilbo sa mu zo všetkých síl snaží zdôvodniť, čo ho priviedlo k zúfalému a nebezpečnému rozhodnutiu. Čakajú ich však ešte väčšie nebezpečenstvá. Len čarodejník Gandalf vidí, že veľký protivník Sauron poslal štyri légie Orkov na tajný útok do Osamelej hory. S neustále sa vyostrujúcimi konfliktami sa rasy trpaslíkov, elfov a ľudí budú musieť rozhodnúť. Buď sa spoja, alebo neprežijú. Bilbo v tomto epickom boji piatich armád bojuje nielen o svoj život, ale aj o životy jeho priateľov. V hre je aj budúcnosť Stredozeme.
Jedenásteho decembra mal premiéru posledný diel strilogizovaného Hobita – Bitka piatich armád. Ďalšie Tolkienove diela momentálne neplánujú sfilmovať a zdá sa, že sa tak epické dobrodružstvo v Stredozemi skončilo. Keďže je to pre fantasy žáner významná udalosť, rozhodli sme sa spraviť výnimku a napísať recenziu na film.
Ľudia často vravia, že kniha je vždy lepšia ako film a tieto dve médiá sa naozaj ťažko porovnávajú. Hlavne v tomto prípade. Aj keď film Hobit dodržiava väčšinu dejovej línie a sem-tam sa objaví milý detail z knihy, predsa len sa jedná o voľnú adaptáciu. Niektorí diváci túto adaptáciu prijali s nadšením, niektorí so sklamaním a mnohí oddaní fanúšikovia knihy rozčúlene frflú…a všetky tri skupiny na to majú právo.
Hobit sa začal natáčať hlavne pre obrovský úspech filmu Pán Prsteňov a aj keď ide o prológ, každý čakal akési pokračovanie. Kto čítal tieto diela, iste vie, že sú svojím príbehom aj prostredím trochu odlišné. Hobit je predsa len rozprávka s trpaslíkmi rôznych váhových kategórii v dlhých čiapkach s brmbolcami a s rozprávajúcimi peňaženkami, ktorú Tolkien vymyslel pre svoje deti. Povedzme si otvorene, niečo také by do kina nenalákalo milióny ľudí čakajúcich hlavne ďalšie rúbačky skřetov (alebo ohyzdov, keď inak nedáte).
Peter Jackson sa preto rozhodol pre verziu kde by sa vlk nažral aj koza ostala celá a každý si našiel tú svoju scénu, na ktorú čakal. Možno ste postrehli návrat mnohých motívov, ktoré v Pánovi Prsteňov zožali úspech. Vrátili sa obľúbené postavy ako Galadriel alebo Legolas so svojou povinnou gymnastickou zostavou, ktorú vďaka filmovým trikom bravúrne zvládol aj s kilami navyše. Znova sme sa stretli s elfskými légiami zosynchronizovanými na stotiny sekundy v bitke kolosálnych rozmerov a nájdeme aj bojaschopnú elfku až nápadne pripomínajúcu Arwen, ktorá zároveň slúži ako hlavný bod romantickej zápletky (a v knihe nie je).
A tu narážame na jeden z problémov. Existujúce postavy z Tolkienovho sveta v Hobitovi neprekážajú, pretože sa nimi rozhodli scenáristi spojiť Hobita a Pána Prsteňov do jedného celku pre ľudí, ktorí knihy nečítali. Aj keď v knihe neboli, do filmu zapadnú a s nimi ani nevyzerá nápad rozdeliť film v ktorom je materiál na jeden diel na tri časti tak zle…Postavy, ktoré scenáristi vymysleli a použili čisto pre potešenie moderného diváka už ale dokážu knižného fanúšika (napríklad mňa) pobúriť oveľa viac.
Ak sa pri Arwen, ktorá vyfúkla Glorfindelovi záchranu Froda pred čiernymi jazdcami Tolkien v hrobe prevrátil, pri vzhliadnutí fiktívnej Tauriel a jej medzirasového milostného trojuholníka musel rotovať. Našťastie v Bitke piatich armád sa romantike dostáva menej priestoru a môžeme oceniť, že aj keď sa scenáristi rozhodli do Hobita nasilu vložiť romantickú zápletku, zbytočne ju neťahali do extrémov, či milostných scén. Je to malá útecha, no predsa.
V oblasti zbytočne vsunutých, zle napísaných postáv má ale Bitka piatich armád iného favorita a tým je Alfrid. Tu sa scenáristi rozhodli uplatniť rozprávkový aspekt knižnej predlohy a ponúkli nám záporného hrdinu v primitívnej a koncentrovanej verzií. Hlúpy, škaredý a zbabelý…má proste všetko čo má zloduch mať. Až príliš, pretože k tomu môžeme spomenúť aj predvídateľné správanie a celkovú trápnosť. Ak si mohli niečo scenáristi odpustiť, rozhodne to bol on.
Rovnako aj začiatok mohol byť elegantnejší. Bitka piatich armád začína tam, kde Smaugova pustatina skončila. Sme uprostred mely a ak si divák nepozrel druhý diel prednedávnom a nepamätá si, čo všetko sa odohralo bude mať trochu problém sa vyznať. Bez úvodu vhupne priamo do mely v Esgarothe. Ak sa do kina ešte len chystáte, určite si troche oživte pamäť a ak ste už boli, dúfam, že sa vám podarilo rýchlo sa zorientovať.
Vizuálna stránka filmu je ako vždy bravúrna. Jediné, čo sa dá vytknúť je kolísavá kvalita CGI. Zábery z blízka vyzerajú skvelo, dokážete rozoznať aj najmenšie póry na skřetích nosoch, no pohyb na záberoch z diaľky (hlavne v kratších záberoch) pôsobí ako z Cesty do praveku.
Napriek vyššie spomínaným zbytočným postavám a istému antiklimaktickému pocitu z filmu, ktorý je celý vlastne jeden dlhý koniec, sa Bitku piatich armád oplatí vidieť. Mnohé scény až vyrážajú dych alebo vám rozpumpujú adrenalín v tele. Z hudby vám naskočia zimomriavky a prežijete ďalšie dobrodružstvo v Stredozemi. Dokonca aj niektoré postavy, ktoré si scenáristi dovolili pridať, do filmového Hobita zapadnú. Takouto postavou je napríklad Azog, ktorý udržuje napätie až do konca. Na plátne sa objavia všetky hlavné aj vedľajšie postavy a divákov čaká aj pár prekvapení. Veľkým plusom je aj spomínané naviazanie príbehu na Pána Prsteňov, ktorý mnohým divákom, čo nemajú tieto diela prečítané pomôže lepšie uvedomiť súvislosti. Práve oddaného fanúšika knižnej predlohy môžu potešiť aj milé narážky na knižnú predlohu, ktoré možno iní nepostrehnú a pri ktorých si s úsmevom povedia, že sa ducha pôvodného Hobita predsa len pokúsili zachovať aspoň v maličkostiach. Keď sa počas titulkov pustí titulná pesnička tretieho dielu The Last Goodbye (posledné zbohom) možno vám dokonca vyhŕkne slza za šiestimi filmami Stredozeme.
Videli ste už Bitku piatich armád? Váš názor si radi prečítame v komentároch (aj ak ste film ešte nevideli).