Fantasy knihy

Inštitúcia – Stephen King

Unášanie detí pre väčšie dobro? Ale pre koho dobro… Deti s mimoriadnymi schopnosťami sa stávajú obeťami obrovskej organizácie, ktorá funguje už roky. Prečo o nej nikto nevie? Prečo sa im darí skryť každú vraždu?

Hlavnou postavou je Luke Ellis, malý dvanásťročný chlapec, ktorý má nadpriemerné IQ. V jednu noc ho unesú a rodičov mu zabijú. Nie je to však kvôli jeho inteligencii, na tej im nezáleží. Chcú jeho slabé telekinetické schopnosti. V takzvanej Inštitúcii sa stretne aj s ďalšími nadanými deťmi a vytvoria sa silné priateľstvá. Keď sa jeden článok zasekne nefunguje celý stroj. Keď sa jeden človiečik vzbúri… no bude Lukovi stačiť len jeho IQ?

Inštitúcia je rozhodne prvotriedne sci-fi z pera Stephena Kinga. Ale čo menej čakať od majstra? Podáva silný príbeh o deťoch, ktorým vzali detstvo a postupne aj rozum. A čo s deťmi, ktoré už na nič neslúžia? Sú len odpad. Neskutočne napínavý príbeh, ktorý sa vám bolestivo vryje do kostí, presne to vás čaká.

Autor sa naozaj pohral so všetkým, s čím sa dalo. Nenechá vás dýchať, nedovolí vám odložiť knihu, pretože budete chcieť zistiť, čo sa udeje ďalej. Krátke kapitoly zvyšujú celé napätie, robia dielo veľmi dynamické a máte pocit, že stále je niečo v pohybe. Vyše 600 strán zhltnete, ani sa nenazdáte. A najlepšie na autorových románoch je, že do posledného momentu neviete, ako sa príbeh skončí, aký zvrat ešte nastane, takže až do posledného listu sa len modlíte, aby už nikto nezomrel. Jeho knihy, ako dobre vieme, nemajú šťastné konce. Alebo áno?

Na dlhých opisoch si King zgustol a podal ich s takou gráciou, že nudiť sa nemáte kedy. Všetky sú potrebné, aj zdanlivo zvláštne vsuvky o postavách robia dielo ešte zaujímavejšie. Dielo je písané v tretej osobe, prevažne opisujúce situácie, kde sa nachádza Luke. Teda okrem prvej kapitoly, ktorá tvorí akýsi rámec príbehu.

„Čepeľ bola ostrá, ale v poslednej chvíli ho opustili sily a lalôčik zostal visieť na kúsku chrupavky. Najprv necítil bolesť, len horúcu krv, čo mu tiekla po bočnej časti krku. Potom prišla bolesť. Akoby ho poštípala osa veľká ako pivová fľaša a vypustila doňho všetok jed. Luke sa dlho syčivo nadychoval, držal visiaci lalôčik a strhol ho ako kožku z kuracieho stehna.“
10/10

Zhrnutie

Tento román sa Kingovi rozhodne vydaril, už dlho som nečítala takto dobrú knihu, na ktorú budem spomínať so zimomriavkami po tele.