Mezi Pekelnými horami a Rozdrcenými královstvími vzkvétala tři bohatá a mocná města. Každé z nich chránil jeho Magelord a každého Magelorda chránilo prastaré příměří. Ale to už neplatí. Přístav stínů byl zaplaven. Šedoměsto zotročeno. Hranice mezi světy byly probořeny a pouze Bílá paní, Magelordka vládnoucí Městu věží, stále žije, aby chránila svůj lid. Až do příjezdu slepého tuláka. Muže, který si říká Vrána…
***
Autor v druhom pokračovaní pripravovanej trilógie nadviazal na predchádzajúce udalosti skutočne hladko. Po smrti jedného Magelorda nastupuje na jeho miesto iný Magelord. Tentoraz je to žena s dosť vyhradenými názormi na mužov, čo prinúti zajasať nejednu feministku. Svoju dobrotu však len predstiera. Toto oživenie deja ostáva, bohužiaľ, nevyužité.
Namiesto toho sa prejavil autorov štýl z prvého dielu a to tým, že prvá polovica knihy sa v podstate sústredila skôr na opisy než čokoľvek iné. Skrz jednotlivé epizódy máme možnosť spoznať postavy bližšie, hoci ich vlastnosti v skutočnosti nemajú čím prekvapiť.
Starnúci bojovník Brodar Kayne dokazuje, že aj vo svojom veku je občas až príšerne naivný. Nuž a Cole… napriek dosť tvrdému pádu je stále tým istým nafúkaným výrastkom. Pohľady do minulosti občas až mätú. Takisto majú zakryť skutočnosť, že dej sa v podstate nijakým smerom nevyvíja. Všetci len niekam putujú bez zjavného cieľa. Od určitej kapitoly to dokonca vyzerá tak, že táto kniha je zameraná hlavne na Kaynea.
Záchranou príbehu je druhá, a viac akčnejšia, polovica knihy. Strany vďaka nej plynú rýchlejšie. Svetlým bodom je aj cynický postoj niektorých postáv a živé dialógy. Detailné opisy boja ostávajú, avšak tentoraz je človek aspoň pripravený, pretože tie krvavé podrobnosti očakáva. Keď už nič iné, môže ich prípadne preskočiť, aby nezaťažoval žalúdok. Veď kto by rád dvakrát videl vlastnú večeru.
Skutočný cieľ príbehu tak ostáva ako prekvapenie druhej polovice knihy. Spolu s blížiacim sa koncom prichádza aj väčšia akcia, ktorá ponúka nielen zlepšenie diania, ale aj názoru na knihu. Posledné stránky spájajú všetko, čo sa stihlo udiať a dodáva istú predstavu na poslednú knihu. Autor si toho však ešte veľa nechal pre seba, možno sa snažil zaistiť si pozornosť čitateľa, a epické vyvrcholenie sa podobalo skôr na zhluk šťastných náhod než na premyslenú akciu.
Meč severu sa ako celok číta dobre a pomerne rýchlo. Naivitu v ňom vyvažuje len tajomnosť a fakt, že viaceré otázky ostávajú nezodpovedané. Luke Scull sa statočne drží a posledný diel série snáď ukáže, či sa niečomu priučil. Zatiaľ sa dá povedať len toľko, že druhý diel nie je horší ako ten prvý, ale nepredstavuje ani výrazné zlepšenie.
-
Hodnotenie - 70%70%