Japonský sci-fi román, ktorý pôvodne vyšiel v roku 1994, rozvíril literárne vody Západu až pred dvomi rokmi – v anglickom preklade pod názvom The Memory Police. Rovnako ako slovenský názov, inak totožný s talianskym prekladom z roku 2018, aj anglická verzia sa k originálu približujú len metaforou. „Ostrov bez pamäti“ však vystihuje podstatu románu presnejšie a v preklade Maríny Gálisovej je skutočne radosť ho čítať.
Bezmenná hlavná hrdinka, rozprávačka príbehu, žije na bezmennom ostrove. Potrebujeme vedieť ich mená? Vlastne ani nie. Podstatnejšie je, že na tomto ostrove dochádza k zmiznutiam: miznú veci, zvieratá, rastliny, v istom zmysle aj ľudia. Jednoducho sa jedného rána zobudíte a cítite, že niečo je inak. Pozriete na oblohu a naposledy si spomeniete na to, že tie lietajúce a škriekajúce veci, ktoré sa tam pohybujú, sa volajú vtáky. Potom zmiznú, už im jednoducho prestávate rozumieť. Ale tak je to na ostrove prirodzené: pamäťová polícia dohliadne na zničenie všetkých kópií a verzií „zmiznutých“ vecí a všetci tieto udalosti prijímajú. A kto nie – kto náhodou nezabudol –, po toho polícia príde a odvedie ho nevedno kam.
Ogawa v svojej knihe spracúva pomerne náročnú tému, ktorá sa väčšinou vyskytuje v súvislosti s holokaustom, udalosťami a režimami 20. storočia či rôznymi traumami. My tu však máme pomerne aktuálne zasadenie a odlišný žáner. Takže ako dá v takýchto podmienkach s témou vysporiadať?
V prvom rade je na mieste povedať, že označenie románu za sci-fi, prípadne dystopiu, je len čiastočne pravdivé. Ostrov bez pamäti totiž šikovne balansuje na tenučkej hrane medzi soft sci-fi a magickým realizmom. V niektorých pasážach výrazne pripomína správanie totalitných režimov predošlého storočia a doslovným poňatím miznutia vecí napĺňa nároky na vedeckú fantastiku založenú na pamäťových štúdiách. Na druhej strane, odhalenie pôvodu tajomnej sily ani objasnenie totožnosti a zámeru tajomnej moci reprezentovanej políciou neprichádza, rozprávanie plynie pokojným tempom a s výnimkou niekoľkých dramatickejších udalostí je ukážkovým reprezentantom japonského písania o každodennosti.
V čom teda spočíva kvalita tohto textu?
Práve v tej úžasnej, harmonickej kombinácii. Na jednej strane sa pohybujeme vo vedeckých teóriách. Prostredníctvom pamäťových štúdií skúmame, akými spôsobmi vznikajú rôzne druhy spomienok, ako si ich ako jednotlivci či komunity udržiavame v pamäti a akým spôsobom a prečo zabúdame. Semiotika zas uvažuje o spôsoboch, ktorými konkrétnym tvorom, veciam, faktom, udalostiam či fenoménom prisudzujeme významy, pomenúvame ich a narábame nimi v svojom vedomí.
Na druhej strane je tu Ostrov, teda miesto, kde sa teória mení na prax a otvára priestor na otázky, fantazírovanie, extrapoláciu. Ako totiž Ogawa ukazuje, v tomto svete nemizne len to hmatateľné. Spolu s vtákmi mizne slovo, ktoré ich označuje, aj významy, ktoré nesie. Miznú asociácie aj konkrétne spomienky ľudí. Autorka nám predstavuje svet reálne zasiahnutý týmto problémom a pýta sa ďalej: čo sa stane s ľudským vedomím, keď niečo zmizne? A čo sa bude diať, keď budú miznutia pokračovať a – stupňovať sa? Dá sa zamaskovať, že si niečo napriek zmiznutiu pamätáme? Môžeme vôbec plnohodnotne existovať a nadväzovať medziľudské vzťahy, keď je náš svet stále deravejší a deravejší?
“A čo sa stane, keď raz zmiznú aj slová?” zašepkala som si len pre seba s obavou, že ak to poviem príliš nahlas, mohlo by sa to splniť.
Ostrov bez pamäti, prirodzene, do žánrového zaradenia spadá. Pri čítaní tejto soft sci-fi dystopie vás dokonca bude v niektorých okamihoch solídne existenciálne mraziť – lebo to, čo autorka naznačuje, je skutočne desivá vízia. Toto žánrové a výrazové „kódovanie“ je však sofistikovane podprahové a vlastne posúva Ogawovej román k „vysokej“ literatúre. Niektoré udalosti v príbehu tak môžeme čítať ako skutočnosť aj ako metaforu, významovú vrstvu dielu pridáva román v románe a to, čo by malo dávať vo fikčnom svete zmysel a organicky prispieť k jeho uveriteľnosti, sa občas stane len nástrojom myšlienky.
Ostrova bez pamäti sa však netreba zľaknúť ani ho zavrhovať – ide totiž o jednu zo zásadných literárnych udalostí tohto roka.
Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Albatros Media Slovakia.
- Vydavateľstvo: Lindeni
- Rok vydania: 2021
- Počet strán: 264
- Preklad: Marína Gálisová
- Väzba: pevná s prebalom
- Jazyk: slovenský
- EAN: 978-80-566-2316-9
Zhrnutie
Pravoverným sci-fistom a milovníkom fantastiky nemusia sedieť poetický štýl, drobné logické zaváhania či nevýrazné žánrové charakteristiky. Môžu strhnúť z tohto hodnotenia dva až tri body a je to tak v poriadku. Iní dostanú román, v ktorom je čítanie a uvažovanie zážitkom, a to je v poriadku – vlastne výborné – tiež.