Netvor je zver – Peternelle van Arsdale

Alys mala sedem rokov, keď sa zjavili požieračky duší. Spolu s ostatnými deťmi ju zachránili a zverili do rúk pobožným dedinčanom v neďalekej osade. Po ôsmych rokoch života v strachu sa v Alys niečo zlomí. Cíti, že má niečo spoločné s požieračkami duší, a možno aj s Netvorom, čo obýva okolité lesy. No na duši ju ťaží zvláštny dar, o ktorom nemôže nikomu povedať – okamžite by ju označili za bosorku a upálili. Mladé dievča však dychtí po slobode. Po rodinnom nešťastí, sa ocitne uprostred toho najtemnejšieho lesa a spomína na detské rýmovačky, ktoré ju varovali pred Netvorom. V lese jej ale hrozí nebezpečenstvo nie len z temných zákutí… ale aj z hĺbky jej srdca i duše. Ani Netvor, ani Alys totiž nie sú tým, za čo ich ostatní považujú.

Netvor je zver je kniha, ktorá už na prvý pohľad zaujme pútavou obálkou. Sú na nej dobre vyvážené farby a rýchlo pritiahne pozornosť. Ďalej je tu anotácia sľubujúca mysteriózny až fantasy príbeh s požieračkami duší a Netvorom. Ako teda napokon príbeh hodnotím?

Poďme sa najskôr pozrieť trošku na dej. Najskôr spoznávame malú jednoduchú dedinu, kde sa istej matke narodia dvojčatá. Dve dievčatká s tmavými vlasmi a znamienkom na lýtku. Poverčivý dedinčania ich vyženú a tak musia s matkou žiť v lese. Ako dospievajú, zmenia sa na niečo, čo už má od ľudí ďaleko. Živia sa totiž strachom, ktorý vysávajú z ľudí. A aby vyvolali strach, požierajú duše.

„To Zlo má mnoho mien.“ Starešina sa odmlač a poobzeral sa po ľuďoch. „Bosorka,“ vyhlásil.

Úvod je rýchly a pomerne dynamický, začína sa mysteriózne a čitateľ je zvedavý čo sa stane ďalej. Prichádza hlavná dejová línia s malou Alys. Alys je tak trošku neposedné dieťa, v noci nemôže spávať, no samozrejme, musí ležať v posteli a čakať na ráno. Jednej noci sa rozhodne neposlúchnuť rodičov, vykĺzne z postele a ide von. Práve tej noci do dediny prídu požieračky. Všetci zomrú, až na deti, tie ostanú ušetrené. Alys aj ostatné deti sa presúvajú do susednej dediny, kde majú žiť ďalej, no ich život už je poznamenaný.
Tu začína príbeh pomerne stagnovať, nie je vyslovene nudný, ale stále som čakala viac. Sledujeme ako Alyss dospieva, ako žije v dedine plnej strachu a predsudkov, ako sa snaží zmieriť so životom a sama so sebou. S tým, že je možno tiež požieračka.
Alys ani ostatné deti to nemajú jednoduché, ich život je ťažký a my sledujeme jeho útrapy. Ja som však čakala viac akcie, požieračky sa nadlho odmlčali, akoby ich skutočne zastavila drevená ohrada postavená okolo dediny.
A čo sa týka bájneho Netvora, tiež som bola pomerne sklamaná. V príbehu je tak trošku netradične vykreslené náboženstvo, hlavné zlo predstavuje Netvor, kombinácia viacerých zvierat, a požieračky duší sú jeho služobníčky.

„Aká teta?“

„Taká čudná, povedal by som. Vznášala sa vo vzduchu, úplne potichu. Už sa mi o nej snívalo.“

V príbehu sú veľmi dobre vykreslené postavy, či už Alys, alebo jej nový adoptívny rodičia, ostatné deti, ktoré postupne dospievajú a žijú vo svete plnom strachu. Rovnako tak ľudia žijúci pri Jazerách, kočovníci predávajúci tovar dedinčanom, sú rozmanitý. Zisťujeme, že ani tí najlepší ľudia nie sú bezchybní, kniha naučí mnohé o živote.
Táto hĺbka myšlienok a postáv je však na úkor deja. Očakávala som viac boja proti požieračkam či už zo strany ľudí alebo zo strany Alys. Čakala som na zásahy Netvora, ktorých bolo skutočne málo a bola som zmätená tým aká je jeho úloha v príbehu.
Nemôžem napísať, že by bola kniha nudná, pretože nebola. Ku koncu som sa už dočkala aj akcie, aj boja, hoci bol pomerne rýchly. Záverečné rozuzlenie bolo tiež rozhodne iné než som očakávala.

Myslím, že záleží na tom s akými očakávaniami do čítania tejto knihy idete a aký typ príbehov máte radi. Ak vás zaujímajú skôr mysteriózne, tajomné a záhadné príbehy, vykreslenie postáv a ľudských emócií, kniha určite nesklame. Ak však očakávate viac nadprirodzena, nejakú mágiu, akciu ako napríklad ja, budeme zrejme sklamaní. Myslím, že sa z výborného námetu dalo vyťažiť viac, viac záhadnosti. Viem, že sa kniha mnohým zapáčila a neprekvapuje ma to, je iná než bežné príbehy a má čo ponúknuť. Mne osobne však až tak nesadla.