Boli tu pred tisíckami rokov. A niečo nám tu nechali. Čo to však je a ako to funguje? Na čo to slúži? A sme na to vôbec pripravení?
Malá Rose sa pri bicyklovaní prepadne pod zem. Keď sa preberie, zistí, že sa nachádza v štvorcovej jame, ktorá uchováva obrovskú ruku. O 17 rokov je Rose už vyštudovaná fyzička, ktorá vedie tím ľudí, ktorí sa snažia zistiť, čo je nájdená ruka zač.
Hneď na začiatku je nutné poznamenať, že kniha Spiaci obri je napísaná inak, ako je bežné. Ak nerátame prológ, je celá kniha napísaná prostredníctvom zozbieraných spisov, ktoré mapujú celý projekt. Primárne sú to prepisy rozhovorov, časti z denníkov, reportáže, záznamy z experimentov a misií a podobne. Tajomný muž, ktorý má moc, ale nikto nevie, kto to vlastne je, funguje v pozícii akéhosi rozprávača. Aj keď to asi nie je správny výraz. Vedie totiž rozhovory, v ktorých sa toho dozvieme najviac. Vo fáze výskumu, ktorému sa úvod knihy venuje, je tento štýl dobrý. Prezentácia toho, čo vedci zistili, napreduje rýchlo a bez zbytočného balastu. Tajomný chlapík kladie logické otázky a málokedy odbočí od toho, čo chce aj sám čitateľ vedieť. Chýbajúce emócie počas rozhovorov sú suplované výňatkami z denníkov, takže nemáme pocit, že sledujeme len akýsi strojový prepis.
Keď sa však dianie začína komplikovať a na scénu prichádza oveľa viac politiky a akcie, už to nefunguje tak dobre ako v úvode. Čítať rozhovor o akcii a napínavých situáciách je nudné, keďže to už nemá spád. Opýtanému v rozhovore už nič nehrozí. Rovnako sledovať akciu prostredníctvom špionážneho satelitu môže znieť atraktívne a originálne, ale opak je pravdou. Najakčnejšie sú prepisy misií alebo pokusov, ale pokiaľ sa niečo stane, čítame len jedno citoslovce za druhým a netušíme, čo daný človek vidí, pokiaľ nemá potrebu o tom hovoriť. A to je škoda, minimálne v závere, kde by si človek niektoré scény naozaj rád “pozrel”.
Koncept to ale vôbec nie je zlý, len tomu trochu chýba hĺbka. Tajomný muž sa síce pýta na pocity, ale odkiaľ môžeme vedieť, ako sa daná postava cíti? A myslieť si, že vždy ide o čistú pravdu a tajomný muž je detektor lži, by bolo naivné.
Čo sa samotnej témy týka, nie je to nič extrémne originálne. Niektoré koncepty, z ktorých je celý príbeh zlepený, tu už boli a v podstatne lepšom prevedení. Konštatovania ako “matematika je univerzálny jazyk”, prípadne “túto vec musia riadiť dvaja piloti” znalcov žánra určite pobavia. Čítanie to je ale príjemné a svižné. Škoda záveru, ktorý skoro až cituje komiks Watchmen, a je prehnane idealistický. Skôr by som bral eskaláciu napätia ako masové podávanie rúk pre vyššie dobro.
Pre kanadského spisovateľa Sylvaina Neuvela ide o prvý úspešnejší počin, ktorý bol v originále vydaný minulý rok. Medzi čitateľmi si vyslúžil niekoľko ocenení a je preto sympatické, že česká a slovenská mutácia vyšla tak promptne. Zo série, ktorá v originále nesie meno Themis Files, sme sa v apríli tohto roka dočkali aj pokračovania Waking Gods, ktoré po vydaní u nás pravdepodobne nevynechám, keďže som zvedavý, čo budú robiť obri po prebudení. Sylvain Neuvele sa na Goodreads vyjadril, že séria bude minimálne trilógia a potom sa uvidí. Je vysoko pravdepodobné, že spôsob interpretácie príbehu bude rovnaký, a ja dúfam, že pribudne napríklad viac televíznych reportáží, ktoré majú potenciál knihe dodať chýbajúcu šťavu.
Podrobné informácie o knihe:
- Vydavateľstvo: Ikar
- Počet strán: 312
- Väzba: pevná
- Rozmer: 125 × 200 mm
- Jazyk: slovenský
- Rok vydania: 2017
Zhrnutie
Ako letná jednohubka funguje kniha výborne. Nič zásadné v nej však nehľadajte.
Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.