Žije svoj relatívne bežný život. Zo všednosti ho však vytrhne ona. Vrúti sa mu do života ako tornádo a otočí ho naruby. Nič už nebude také ako predtým. Teraz pôjde o život. A, žiaľ, aj čitateľovi.
Keď som po debute Jiřího Witteka Společné chromozomy siahol, nečakal som žiadne vysokointelektuálne čítanie. Predsa len, každý si občas potrebuje prečítať aj nejakú jednoduchšiu literatúru. Človek čaká priamočiaru akciu, čaká, že kniha bude sexy a bude mať drajv. Mozog sa môže pobrať na prechádzku, lebo pri takýchto knihách ho netreba. Malo by ísť o čistokrvnú zábavu, kde knihe prepáčime skoro všetko. Společné chromozomy sa snažili byť takouto knihou, no nepodaril sa to.
Situácia hlavného hrdinu je zhmotnením puberťáckych mokrých snov. Žije si svoj nudný život, ale vytiahne ho z neho sexy baba. Ani nevie ako a stane sa terčom tajomnej zabijáckej organizácie a musí bojovať o život. Nesmú chýbať super technológie, autá a motorky, sex, alkohol a kopa peňazí, ktorá je odrazu k dispozícii. Technicky by to nemusel byť vôbec problém, ale táto zápletka je poňatá tak neskutočne naivne a tuctovo, že nejaký wow efekt sa skrátka nekoná.
Klišé strieda klišé. Máme tu zo všetkého trochu. Assassins Creed krížené s Johnom Wickom, so štipkou Wanted a ako príloha kopa Matrixu. Jediné, čo autorovi slúži ku cti, je, že inšpiráciu Matrixom neskrýval a skôr si z toho robil srandu. Bolo by to milé, ak by sme tu sledovali aspoň jeden originálny element, ale nedočkáme sa ho. Celá mytológia je vystavaná na stokrát videných motívoch a invencia ostala niekde za dverami.
Škoda je, že hlavný hrdina nemá absolútne potenciál na to, aby si ho človek obľúbil. A aj označenie hrdina nie je veľmi trefné. V priebehu príbehu sa totiž neustále diví a len sleduje dianie okolo seba. Nebolo by to nič divné, veď zmeny sa okolo neho dejú zásadné, avšak absentuje tu akýkoľvek vývoj postavy. To, že počas jednej stránky dokáže štyrikrát zmeniť názor, za vývoj nepokladám. Skôr si človek hovorí, že by ho mali zbaviť svojprávnosti. Nedočkáme sa od neho ničoho, čo by sa od hlavnej postavy čakalo. Ak by v polovici knihy zomrel, dovolím si tvrdiť, že čitateľovi by to bolo úplne jedno.
Príbeh sa snaží mať tempo, snaží sa čitateľa strhnúť, a preto vôbec nerozumiem tomu kvantu absolútne zbytočných odbočiek. Je fakt dôležitý príbeh a osobné rozpoloženie nejakého náhodného okoloidúceho, len preto, aby mohol na konci svojej časti povedať, že videl motorku? Alebo že videl niekoho utekať? Pripadalo mi to tam vložené strašne nasilu. Akoby sa tomu snažil autor dať nejakú hĺbku tým, že bude rozvíjať svet okolo našich hlavných hrdinov, ale toto nie je cesta. Život, problémy a myšlienky človeka, ktorý sa v príbehu mihne na dve sekundy, ma naozaj nezaujímajú.
Hovoril som si, že možno sa autor odviaže v závere. Dúfal som v nejaký kvalitný záverečný súboj s hlavným bossom. Ale márne. Ak sa príbeh snažil šliapať na plyn, tak v závere mu akoby došli pohonné hmoty. Vyvrcholenie sa už teda viezlo len na výparoch a takmer sa do cieľovej rovinky vôbec nedostalo, keby ho tam autor lacnými barličkami nedotlačil.
Za recenzný výtlačok ďakujeme Vydavateľstvu Brokilon.
Podrobné informácie o knihe:
- Vydavateľstvo: Brokilon
- Počet strán: 262
- Väzba: brožovaná
- Jazyk: český
- Rok vydania: 2017
Zhrnutie
Kniha nefunguje ani ako odpočinkové čítanie. Nadviazať vzťah s hlavným hrdinom je skoro nemožné. Záver je skôr rana z milosti, ako nejaké pôsobivé vyvrcholenie.
Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.