Fantasy knihy

Úžasná Plochozem : Ľahká fantastika – Terry Pratchett

Martin "Sancho" Lukáč

Veľká korytnačka A´Tuin, ako zvyčajne, pláva nekonečnou prázdnotou vesmíru. Na jej chrbte stoja štyri obrovské slony, podopierajúce kotúč Plochozeme. A´Tuin vo svojom veľkom a nepredstaviteľne pomaly rozmýšľajúcom mozgu ani netuší, že jej vesmír poslal do cesty strašidelnú červenú hviezdu, ktorá môže vyhladiť všetkých obyvateľov Plochozeme. Na jej zastavenie je podľa proroctva uloženého v Tsortskej pyramíde potrebných všetkých Osem veľkých zaklínadiel Oktáva. Nanešťastie, majiteľ Ôsmeho zaklínadla, Vetroplaš, bol posledný raz videný, ako padá cez okraj Plochozeme. Pre všetkých obyvateľov Plochozeme teraz nastali veľmi ťažké časy.

Terry Pratchett nám prináša ďalší skvelý príbeh zo svojho legendárneho fantasy sveta Plochozeme. Príbeh Ľahkej fantastiky priamo nadväzuje na udalosti knihy Farba mágie, ktorú nám už vydavateľstvo Slovart ponúka v novom vydaní a pre pochopenie všetkých udalostí ju odporúčam prečítať ako prvú.

Čitateľ hneď na úvod skočí priamo do deja, na miesto, kde sa skončil príbeh knihy Farba mágie. Stretávame sa tu s neschopným čarodejníkom Vetroplašom, ktorý preto, že má v hlave usadené jedno z veľkých zaklínadiel, nemôže čarovať. Podľa všeobecnej mienky totiž všetky menšie zaklínadlá ušli, lebo sa báli byť v prítomnosti tohto veľkého zaklínadla. Spoločnosť mu robí Dvojkvietok, prvý turista na Plochozemi, ktorému je už ako obvykle všetko jedno a svojou naivitou preráža dieru do samotnej podstaty sveta. Jeho neoddeliteľnou súčasťou je Batožina, verne nasledujúca Dvojkvietka doslova kdekoľvek. Možno dokonca až k samotnému Smrťovi. Ale to by, pravdaže, musel Smrťo niekde bývať… Alebo?

Trochu viac z príbehu

Vetroplašovi sa darí prežívať tie najnebezpečnejšie situácie. Ich nekonečný pád cez okraj sveta a zdanlivo istú smrť zastavilo Ôsme zaklínadlo. Pravdepodobne preto, lebo si uvedomilo, že niekde uprostred prázdneho priestoru by asi nemalo čo robiť a to by bola asi iná nuda. Preto sa naši hrdinovia nestratili v ničote, ale pokračujú vo svojej ceste po Plochozemi, ktorá pravdepodobne nemá svoj účel ani cieľ. Na nej stretnú hovoriace stromy, druidov, ktorí v lese vidia po požití neznámych substancií všetky božstvá, a možno ešte niečo navyše.

Ich úsilie prežiť všetko bez ujmy na duševnom a fyzickom zdraví im znepríjemňuje nový predseda čarodejníkov ôsmeho, čiže najvyššieho stupňa, Trymon. Má v úmysle získať slávu a bohatstvo, vyslovením všetkých Ôsmych zaklínadiel. Z tohto dôvodu sa rozhodne po Vetroplašovi a Dvojkvietkovi pátrať. Ním poslaní čarodejníci sa ich pokúsia chytiť v perníkovej chalúpke, no našim hrdinom sa však podarí uniknúť na lietajúcej metle. Pri úteku narazia do lietajúceho kameňa ovládaného druidom, ktorý tento kameň používa ako dopravný prostriedok a drží ho vo vzduchu len pomocou presvedčenia, že by nemal spadnúť. K tomu všetkému, títo druidi trochu zabŕdli aj do počítačovej techniky.

„Toto určite nie je nekompatibilita softvéru, hádam ti je jasné, že Chválospev na pošliapanú špirálu bol navrhnutý presne pre tieto typy sústredených kruhov, ty idiot…“

„Podľa mňa by sme to mali reštartovať, znovu nabootovať a pridať ešte jednoduchý mesačný obrad…“

„… jaj, ty mudrák, takže kamene sú v poriadku a podľa teba sa asi zbláznil vesmír, čo?“

Cez závoje hmly, ktoré zahaľovali jeho uvláčenú myseľ, si Vetroplaš pripomenul príšernú hviezdu, ktorú nedávno videli na oblohe. Áno, včera v noci sa naozaj zbláznil vesmír.

Následne však zistia, že druidi chcú obetovať mladé dievča Bethan. Dvojkvietok ju s pomocou neznámeho bojovníka oslobodí. Zisťujú, že neznámym, nie je nikto iný ako legendárny Barbar Cohen, ktorý je doslova žijúcou legendou. Avšak jeho vek slávy už skončil a aj keď sa stále vie oháňať mečom lepšie ako ktokoľvek iný, nemá už skoro žiadne zuby a často ho sekne v krížoch, hlavne vtedy, keď sa zapojí do boja.

Naša novovytvorená pätica pokračuje vo svojej púti a vydáva sa až ku Smrťovi domov, keby pravdaže nejaký dom mal, stretáva sa s donekonečna mysliacimi kamennými obrami, zisťuje odkiaľ sa zjavila Batožina a nakoniec sa ukáže, že ich cesta predsa len môže mať nejaký zmysel. Červená hviezda sa blíži a koniec očakávajúca Plochozem sa spolieha na našich hrdinov. Dokážu ju však zachrániť?

Terry Pratchett sa za žiadnu cenu nenechal zahanbiť a veľmi zaujímavo ukončuje dvojdielny príbeh Vetroplaša a Dvojkvietka. V knihe môžeme konečne vidieť aj vývoj obidvoch našich hrdinov a je tu aj pokus o vysvetlenie určitých udalostí z minulosti. Príbeh tak získava na zaujímavosti a čitateľ má väčší prehľad o udalostiach na Plochozemi.

V tomto príbehu sa vyskytuje oveľa väčšie množstvo opisov, než na aké sme zvyknutí. Nie je to však na škodu, lebo Pratchett je skvelým rozprávačom a takto môžeme spoznať Plochozem ešte lepšie. Všetko, na čo sme u Pratchetta zvyknutí, je v tejto knihe obsiahnuté presne v takej miere, ako máme radi. Humor, skvelé odkazy na veci, ktoré sa nám zdajú normálne, no pri bližšom pohľade nám autor ukazuje ich vtipnosť a občasnú absurdnosť. Napriek tomu, že v príbehoch chýba napätie spôsobené strachom o nejakého hrdinu alebo o celú Plochozem, stále je tu akcia, ktorá nádherne vyrovnáva nedostatok napätia.

Kniha vychádza ako tretia v novej revidovanej edícii od vydavateľstva Slovart. Autor obálky, Brian Terrero, aj tentoraz stavil na osvedčený dizajn, ktorý vtipne vykresľuje súboj našich hrdinov s trolom. Za skvelé a vtipné znázornenie Barbara Cohena by sa nemusel hanbiť naozaj nikto.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Slovart.

9/10

Zhrnutie

Ľahká fantastika je oddychové čítanie s obrovským množstvom vtipných a absurdných scén, ktoré vás zaručene privedú do úžasu a vyčaria vám úsmev na tvári. Terry Pratchett nám priniesol ďalší skvelý príbeh, ktorý určite odporúčam prečítať a ktorý je naozajstným veľdielom fantastickej literatúry. Pri čítaní si však dajte pozor, aby na vás nespadla z oblohy červená hviezda. Ona tam určite niekde je!

Podporte nás kúpou knihy cez tento odkaz: