Večná lož 2 : Nemé prežívanie – H.J. Bornemisza

Po výnimočnom prvom dieli prichádza autorka H. J. Bornemisza s pokračovaním série Večná lož. Čaká nás ďalší napínavý fantasy triler s príchuťou špionáže? Alebo stratil druhý diel všetko svoje ostrie?

Nemé prežívanie sa oproti prvému dielu sústredí viac na dobrodružstvo s príchuťou filozofie, avšak ani na špionáž úplne nezanevrel. Preskúmavame minulosť, prítomnosť a miestami aj budúcnosť postáv, ich hlbšie motivácie a udalosti, ktoré ich formovali – aj keď občas trochu nešikovne. Najskôr však k pozitívam príbehu.

V prvom rade je treba poznamenať, že Večná lož v druhej časti naozaj nestratila na brutalite. Aj keď individuálna tolerancia môže byť rôzna, Nemé prežívanie sa rozhodne nebojí ísť ešte ďalej ako prvý diel. Utrpenie však nie je používané ako naratívna barlička a autorka sa očividne nevyžíva v týraní svojich postáv. Násilie je skôr prezentované ako súčasť sveta, a preto s ním majú všetky postavy skúsenosti. Medzi bezzubými rodinnými príbehmi a naopak zbytočne brutálnymi torture-porn príbehmi je osviežujúce vidieť násilie (zväčša) prezentované s rešpektom a taktom.

Druhým pozitívom je samotný svet, ktorý je v tejto knihe oveľa širší. Postavy sa rozpŕchnu do všetkých končín, cez džungle a púšte až na ľadové ostrovy, pričom spolu s čitateľmi objavujú nové a zaujímavé osoby a miesta. Prehlbuje sa aj naše chápanie tohto sveta a mágie, ako aj pochopenie schopností jednotlivých postáv.

A do tretice, okrem toho, že si autorka udržala z veľkej časti úroveň predchádzajúcej tvorby (takže na túto knihu platí mnoho z pozitív už spomínaných v prvom dieli) je vidieť, že si vzala k srdcu aj kritiku. Akčné scény sú písané z pohľadu postáv, ktoré sa na nich zúčastňujú, a knihu nezaťažuje priveľa flashbackov. Celkovo tak kniha pôsobí solídnym dojmom. Avšak nielenže sa niektoré nedostatky zo Slepého života preniesli aj sem, nielenže pribudli niektoré nové, ale z nejakého dôvodu zmizli aj niektoré prvky, ktoré boli pozitívne.

Po technickej stránke je Nemé prežívanie dosť nekonzistentné. Na jednej strane sú tu vyššie spomenuté zlepšenia, avšak potom sú tu chyby, ktoré sa naopak len prehlbujú. Opisy sú stále neostré, čo je pri častom cestovaní postáv a čarodejoch, ktorí sa môžu premiestňovať, dosť dezorientujúce. Mnohé odhalenia v knihe súvisia s udalosťami či osobami spomenutými dávno v minulosti, ktoré však nie sú dostatočne pripomínané. Na druhú stranu je však rovnako možné, že postavy, ktoré vyzerali, že budú mať miesto v príbehu, zo strany na stranu jednoducho zmiznú a už si na ne nikto nespomenie.

Najväčším problémom knihy je, že trpí klasickým syndrómom „nie som prvá ani posledná kniha série“. Prvý diel predstaví postavy, zápletku, svet, posledný diel svet zmení, uzavrie príbehy postáv a rozuzlí zápletku. A čo diely medzi nimi? Nuž, v rukách menej skúsených autorov je tam najmä veľa nezmyselného posúvania sa po mape, pokračovanie v načatých príbehoch bez reálneho posunu či uzavretia a najmä, čo je najhoršie, len predstavovania vecí, ktoré budú reálne uzavreté až v ďalších dieloch. Väčšina týchto výčitiek platí aj pre Nemé prežívanie.

Konkrétnejšie, v prvom rade má kniha dosť nestále tempo. Väčšina zaujímavých a dôležitých vecí, ktoré sa stanú, sa udejú v druhej polovici knihy. Dovtedy postavy hlavne cestujú, rozprávajú sa, robia plány, ktoré nakoniec opustia – prosto mrhajú časom. Celá prvá polka knihy by sa dala zosekať na štvrtinu a príbehu by to len prospelo, keďže by sme sa skôr dostali k veciam, ktoré majú reálny dopad na dej.

Okrem toho sú hlavné postavy v akomsi zvláštnom stave bezpečia. Smrť a zranenia stále číhajú na každom rohu, avšak ich dotyk pocítia najmä vedľajšie postavy. Hlavné postavy sa častejšie správajú neopatrne či vyslovene nezodpovedne a svet na to nereaguje tak kruto ako v prvom dieli. Do toho sú postavy častejšie neprimerane odmeňované bez uspokojivej príčiny, čo spôsobuje, že ich doterajšia paranoja pôsobí trochu zvláštne. Nie je jasne ukázaná kauzalita medzi ich zlyhaním či úspechom, čo ale svet nevykresľuje ako komplexný, ale skôr náhodný.

Ale bližšie k postavám, ktorých sa týka ďalšia významná výčitka. Okrem toho, že jedna z hlavných postáv je ledva v príbehu, sú dialógy medzi postavami po čase trochu… ťažkopádne. Okrem toho, že všetky postavy veľmi vecne komentujú motiváciu seba aj ostatných (výroky na štýl: „Ospravedlň postavu X, vieš, toto je jej tajná motivácia: …“ nie sú také vzácne, ako by mali byť) zdieľajú všetky rôzne stupne akejsi nihilistickej filozofie, kde sa miestami až masochisticky utápajú v nenávisti voči sebe, všetkým a všetkému okolo. Okrem toho, že postavy preto pôsobia paradoxne veľmi naivne, pôsobia zároveň nerealisticky. Všetky postavy sa nezávisle od seba zhodli, že svet je strašné a utrápené miesto? Navzájom sa pretekajú v opisoch toho, aké utrpenie si kto zaslúži? Nikto nemal za celú knihu ani len dobrý koláč, ktorý by ho potešil? Vtipy bokom, v sérii, ktorá je o boji svetla a temnoty by v druhej časti pokojne mohlo byť viacej svetla, alebo aspoň jedna postava, ktorej vnútorné monológy nevyznievajú ako rozlúčkový list samovraha.

Dokopy teda máme pokračovanie, ktoré má viac nedostatkov ako svoj predchodca. Napriek tomu ide stále o zaujímavý príbeh z veľmi originálneho sveta. Príbehu chýba najmä rozhodnejšie tempo a trochu prepracovanejší rast postáv, ako aj niektoré technické úpravy. Aj pre ne kniha dostáva nižšie hodnotenie, no stále sa radí medzi dobré knihy, ktoré stojí za to prečítať; najmä, ak ste sa, tak ako ja, zamilovali do prvej knihy.

Za recenzný výtlačok ďakujeme autorke H.J. Bornemisza.

• Séria: Večná lož (2.)
• Počet strán: 428
• Formát: e-kniha
• Jazyk: slovenský
• Rok vydania: 2022