Atlantída : Vodopád – Lauren Kate

Eurekine slzy zaplavili zem a Atlantída ožíva aj so svojím krutým kráľom Atlasom. Len Eureka ho môže zastaviť, no najprv sa musí naučiť, ako proti nemu bojovať. Preto putuje oceánom v štíte hromového kameňa aj so svojou priateľkou Cat, s otcom, malými súrodencami a priateľom Anderom. Oslňujúci tajomný Nositeľ rodu, zaľúbený do Eureky, sľúbil, že jej pomôže nájsť Solóna, záhadného Nositeľa rodu, ktorý sa skrýva. Ten by jej mohol poradiť, ako poraziť Atlasa.
Keď sa konečne dostanú k Solónovi, uprostred skazy, ktorú spôsobili jej slzy, musí Eureka čeliť posmechu a narážkam atlantídskych čarodejníc, útokom nahnevaných zúfalých miestnych obyvateľov, no aj nečakaným odhaleniam o sebe. Vďaka nim dospeje k rozhodnutiu – ak bude dosť silná, môže toto poznanie využiť, aby porazila Atlasa a zabránila mu ovládnuť svet. No musí sa vzdať všetkého…

Vodopád je druhým pokračovaním Slzy, a teda aj druhým pokračovaním druhej série obľúbenej autorky Lauren Kate. Námet tejto série, Atlantídy, je jednoznačne nápaditý a neobkukaný a som si istá, že zaujme nejdeného čitateľa. Veď kto by sa nechcel aspoň takto, prostredníctvom písmen, pozrieť do bájnej Atlantídy?

Začiatok príbehu sa odohrával v New Iberii, kde sa Eureka zatiaľ len dozvedala, kto je a čo dokáže. Spoznala Andera, a keď sa jej podarilo privodiť katastrofu, Slza sa skončila a my sme museli rok čakať na pokračovanie. Toho sa nám v tomto období dostalo a jeho znamenitá obálka perfektne sadla k obálke prvého dielu. Teraz by sme sa už však mali pozrieť dovnútra.

Už dávno som korunovala Lauren Kate ako jednu z autoriek, ktoré dokážu vyčariť najkrajšie opisy. Spôsob, akým spája slová do viet lahodí pohľadu a vďaka tomu si viem dokonale predstaviť všetko, čo sa mi Lauren snaží natlačiť do hlavy. Viem si živo predstaviť fialové čarodejnice-klebetnice, ale aj modrú, studenú a mokrú pohromu, ktorú zapríčinila Eureka.

Avšak, opisy niekedy nestačia. A tu teda pekná atmosféra a vierohodné vykreslenie situácií nestačilo. Dobrých 200 strán sa v knihe nič poriadne nedialo a dej stagnoval, bohato však tieto desiatky strán stačili na to, aby Eureka… zošalela. Táto hrdinka bola v prvom dieli celkom sympatická a pobudnúť s ňou nejaký ten čas mi nerobilo žiaden problém, tu som však mala pocit, akoby som sa stretla s niekým iným a autorka potrebovala silou mocou príbeh ozvláštniť za akúkoľvek cenu. Aj za takú, že urobí z hlavnej hrdinky, ktorá bývala rozumná a sympatická, úplného blázna, nad ktorým budú čitatelia krútiť hlavou a znechutene odvracať pohľad. Záver knihy bol dokonca mimoriadny extrém, z ktorého sa bude každý druhý čitateľ spamätávať ešte poriadne dlho.

Vysvetlenie všetkých spojitostí a jednotlivých informácií bolo tak trochu rozprávkové a všetko sa autorka pokúsila zvaliť na čary. Výsledok bol dosť chaotický a pôsobil poriadne prvoplánovo a nedotiahnuto, čo je obrovská škoda, pretože táto séria rozhodne mala obrovský potenciál. Aby toho nebolo málo, ešte aj to, čím sme si boli vďaka predošlej knihe istí, autorka vysvetlila nanovo, zmenila a vy si teraz môžete veselo domýšľať a ničomu nerozumieť. Teraz si už vôbec nie som istá, či tento potenciál autorka ešte dokáže vzkriesiť.

Preveľká škoda bájnej Atlantídy, keby sa len Lauren Kate sústredila viac na túto legendárnu krajinu, než ako na vnútorné prežívanie Eureky a jej romantický vzťah s chudákom Anderom, ktorý si toho popri vynovenej Eureke vytrpí naozaj dosť, mohlo by to dopadnúť o hodný kus lepšie.