Dediči posmrtnej ríše – Dominika Madro

Mrazivý štart roku 2022 so sebou neniesol len zimu a smrť, nie. V tme, kde sa prevaľujú husté tiene a netvory posmrtnej ríše zo seba prskajú ľadové bodliaky, sa zablyslo biele svetlo. Dominika Madro zariekla paskudy a vyciciavačov na trikrát a vďaka tomu nám Artis Omnis mohlo priniesť jej nový román inšpirovaný fínskou mytológiou. A čo nám to teda studený, škandinávsko-slovenský vietor privial?

Normálna odpoveď – príbeh dvoch súrodencov, Galjama a Galjanky, ľudí a polobohov, fantastických krajín i božských ríš. Zahalených smútkom, závisťou, krvilačnou túžbou po pomste i nádejou na lepšie časy, pričom s týmto všetkým sa snažia vyrovnať vznešení i obyčajní ľudia, tí s nadprirodzenými schopnosťami i bez nich. A, samozrejme, aj temné stvorenia, ktoré sa zrodili z kríženia netvorov, špiny a smrti. Viac nemá zmysel hovoriť tu, pretože to dovysvetlí…

… zásadnejšia odpoveď. Dôležité je totiž vedieť, že Dominika Madro urobila fascinujúcu vec – do približne 320 strán textu dokázala vmestiť plnokrvnú epickú ságu. A keď hovorím epickú, myslím tým fiktívny svet s mapou, kultúrno-náboženským konfliktom, drsnú mágiu, príbeh o vzniku sveta a ľudstva, živé božstvá zasahujúce do osudov smrteľníkov, kráľovstvá so starými rodmi, veľkými hrdinami aj utajovanými kliatbami a prakticky tri hlavné dejové línie.

Vzduch bol ako duch. Chodil, skákal, prevracal sa. Sem-tam sa rozbehol a smial ako víchor. Panna Ilmatar, biela kráska zahalená do čipkovaného plášťa, sa jediná vznášala v svrbivých dutinách vetrov a meluzín. Vietor ju kŕmil hlukom, vzduch tichom a víchrica – tá bola najnemilosrdnejšia – ničím.

Teda, dalo by sa tvrdiť, že toto všetko nájdeme aj v mnohých ďalších, „ne-epických“ knižných počinoch; tu ale dojem Veľkého príbehu umocňuje silná zbraň – autorkina práca s textom. Začítať sa do Dedičov posmrtnej ríše totiž znamená nasledovné – a v tomto poradí: potešiť sa mapou od Petra Madra; nechať sa ohúriť rozsiahlou genealógiou kráľovských rodov; pochopiť, že jeden svet si môže rozprávať príbeh o svojom stvorení dvomi spôsobmi, v dvoch mýtoch a dvomi rôznymi jazykmi; pochopiť spevy jednotlivých kráľovstiev, a teda si z krátkych príbehov vyskladať mozaiku toho, v akom stave sa svet ľudí nachádza.

Zdroj: FB Artis Omnis

Rozostavenie figúrok na šachovnici príbehu autorke chvíľu trvá, to sa nedá poprieť, jednotlivé línie – rozprávané archaickým jazykom mýtov – sa však postupne začnú prepájať a odhaľovať svoje tajomstvá. V niektorých momentoch pritom román pripomína živelnú a pohanskú krajinu Červenákovej fantastiky, v iných zase skôr pochmúrne temno ako od Grzedowicza.

Drakalka jednoducho poznala Gunnäho ako Dračieho muža. Bol ich Pýchou a Silou a Príbehom. Rozprávali si o jeho tesaní všelijaké hrdinské povedačky. Napríklad o tom, ako jedno krídlo Besnivca ožilo, vzlietlo a zaútočilo na svojho tvorcu. No Gunnä zovrel kladivo, zaručal a pritiahol drevenú silu naspäť k neživému trupu.

Všetko má však svoje klady aj zápory. V prípade Dedičov je to práve zvolený štýl rozprávania a epický rozsah, čo sa stáva dvojsečnou zbraňou. Archaický jazyk totiž síce dokáže navodiť tú správnu atmosféru, zároveň však prináša dve riziká: po prvé, je natoľko špecifický, že jeho použitie v dlhšom texte nemusí vyhovovať každému a po čase môže viac prekážať než ohromovať. A po druhé, mytologické rozprávanie, do istej miery závislé od archetypov, spolu s veľkým počtom postáv neumožňujú hlbší ponor do ich psychiky.

Zdroj: FB Artis Omnis

S tým úzko súvisí aj problém s epickosťou. Vtesnať do uvedeného rozsahu také množstvo informácií, akým Madro svoj príbeh vybavila, znamená problém zorientovať sa v názvosloví aj dejových líniách. Keď sa totiž na pár stranách stretnú Aatami, Agund, Agumd, Árond, Adrän, Ardon a Agond… čitateľovi sa môže zatočiť hlava.

Nie je to čítanie pre každého – to je jednoducho fakt, za ktorým stojí špecifický jazyk, menej známa mytológia, vyššie nároky na pozornosť, ale aj zmienené nedostatky. Dediči posmrtnej ríše majú svoje čaro a predstavujú nielen zaujímavo odlišný príspevok do slovenskej fantastiky, ale aj epický dielik v mozaike inak akčnejších a žánrovo podobných diel ostatných autorov.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Artis Omnis.

  • Vydavateľ: Artis Omnis
  • Rok vydania: 2022
  • Jazyk: slovenský
  • Počet strán: 328
  • Väzba: tvrdá
  • ISBN: 978-80-8201-135-0
6/10

Zhrnutie

Originálny úkaz v slovenskej fantastike: archaický jazyk mýtov a legiend v spojení s epickým svetom a rozprávaním predstavuje potenciálne zaujímavé čítanie pre skúsených milovníkov veľkých príbehov, no zároveň aj potenciálne veľký problém pre príležitostných čitateľov.

Jozefa "Joja" Pevčíková

"V knihe Čarodejníkov synovec od CS Lewisa je jeden z najkrajších fiktívnych svetov, o akých som kedy čítala; je to svet medzi svetmi, miesto v lese s množstvom jazierok, pričom každé jazierko, do ktorého skočíte, vás vezme do iného sveta. A toto pre mňa vždy bola knižnica." (JK Rowling)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Please type the characters of this captcha image in the input box
Prepíš text z obrázka

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.