Bohatier : Dračia cárovná – Juraj Červenák

Bolo to už relatívne dávno, na jeseň roku 2012, keď som navštívil bratislavský Martinus. O slovenskej knižnej fantastike som nevedel absolútne nič, a preto som sa pre potreby vznikajúceho blogu snažil trochu zorientovať. Krst novinky Zlato Arkony od Juraja Červenáka bola priam ideálna príležitosť. Doteraz si z tejto akcie pamätám dva momenty. Ten prvý bol Červenákovo konštatovanie, že pozná všetkých tam sediacich fanúšikov, až na tri výnimky. A pri letmom rátaní svojím pohľadom zamieril aj na mňa. Druhý sa týkal knihy Bohatier, ktorá bola dlhodobo vypredaná, a Červenák už pred položením prvej otázky obligátne vyhlásil, že nevie nič o dotlači. Tento running joke sa potom opakoval ešte dlhý čas na rôznych iných akciách (niečo ako Warcraft na Moviezone), až prišlo vydavateľstvo Artis Omnis so skvelou správou. Bohatier opäť bude opäť vydaný a tentoraz to bude dokonca v slovenčine.

Prvý Bohatier s podtitulom Oceľové žezlo vyšiel tento rok a bol pokrstený na festivale Slavcon. Až na pár zmätených recenzentov, ktorí si ale asi len pomýlili žáner, zožala kniha zväčša pozitívne ohlasy. A tak v Artis Omnis nelenili a na Bibliotéke uzrelo svetlo sveta pokračovanie príbehov bohatiera Iľju s podtitulom Dračia cárovná.

Príbeh druhého dielu začína zhruba tam, kde prvý skončil. Keď kyjevský vojvodca Svjatoslav ovládol kraje Bulharov, usadil sa v meste Bolgar, aby si upevnil svoje postavenie. Iľja a ostatní bohatieri, ktorí sa stihli vyliečiť zo všetkých svojich vojnových zranení, sa začínajú tak trochu nudiť, plus im mysle stále máta čarodejník Tugarin. Ten unikol niekam na sever a je vysoko pravdepodobné, že tam opäť spriada plány na získanie nepredstaviteľnej moci. Svjatoslav teda povolí svojim bohatierom putovať po jeho stopách, aby ho vypátrali, ale nebude to také jednoduché. Nástrah, či už prirodzených, alebo nadpozemských, bude obrovské množstvo.

Kým v Oceľovom žezle bol nutný origin hlavného hrdinu a kniha sa preto rozbiehala trochu dlhšie, Dračia cárovná šliape na pedál prakticky od začiatku. Je síce pravda, že aj tu dostávame zoznamovacie pasáže, ale nie sú také koncentrované. Sú skôr brané ako drobné vsuvky a celý tento úvodný proces sa deje takpovediac za pochodu. Postavy sú ale dostatočne vyprofilované a boli mi od začiatku veľmi sympatické. Neprekážalo mi ani ich heroizovanie a zdanlivá nesmrteľnosť. Skôr naopak. Vždy, keď im niečo hrozilo, hovoril som si, že sú to predsa bohatieri, výkvet Svjatoslavovej armády. Toto musia zvládnuť! Čerešničkou na torte bol Volch alebo, ak chcete, Koščej. Čarodejník zrazený až na dno necháva čitateľa v neustálej pohotovosti, lebo jeho vnútorný súboj o tom, na ktorú stranu sily sa pridá, je citeľný počas celej knihy a nepoľaví až do poslednej stránky.

Relatívne rýchlo sa od naháňania zlodejov dostávame k vysokej politike, aby následne mohol začať road trip na sever. Ten je veľmi rôznorodý a myslím si, že si v ňom každý nájde nejakú obľúbenú pasáž. Mňa ako vyznávača veľkých bitiek potešila jedna veľká mela, ale ak ste skôr na príbehy o putovaní, zdolávaní prekážok, naháňačkách, tiež sa na vás dostane. Príbeh je dostatočne pestrý, aby sa nepremenil na nejakú fádnu, dokola sa opakujúcu rutinu.

Kniha by sa dala rozdeliť na dve roviny – historickú a fantastickú. Oceľové žezlo, napriek tomu, že sa v ňom objavili čarodejníci, drak, zázračné brnenie a podobne, malo väčší dôraz na tú historickú. Dračia cárovná je skôr o fantasy. Celé putovanie na sever je odklon od bitiek obrovských armád o osud regiónu a dostávame sa stále viac a viac na pole fantázie. Historická linka tu nie je úplne zanedbaná, ale pokračovanie skôr využíva to, čo bolo tak dokonale vystavané v prvom dieli. Družina prechádza močiarmi, temnými, skoro až hororovými zákutiami, stretáva besov a rôzne bytosti so zázračnými schopnosťami, ale napriek tomu máte pocit, že by sa to teoreticky aj mohlo stať. Však táto rieka existuje a aj tento národ bol zdokumentovaný. Čím viac na sever sa však dostávame, tým je citeľnejšie, že vstupujeme na nezmapované územia, kde autor naplno popustil uzdu svojej fantázii.

Väčším priestorom pre fantasy sa tak dostávame bližšie napríklad k Roganovi, v ktorého príbehoch je tento prvok oveľa citeľnejší. Vrcholom fantasy línie bola pre mňa Baba Jaga, ktorá nie je typický ultimátny zlosyn. Nečakajte Johna Wicka ani starenku z rozprávky. Červenák sa v jednom rozhovore vyjadril, že Jaga bola bohyňa. A v jeho podaní to tak naozaj je. Má zaujímavú históriu, uveriteľné motívy a sú tu momenty, keď z nej ide strach a zároveň chvíle, keď s Jagou sympatizujete. Na druhú stranu, Tugarin je jednoznačne ultimátny zlosyn. Prirovnal by som ho k Sarumanovi po tom, čo mu hrablo vo veži. Kam prišiel, tam opantal mysle a získal si potrebný počet nohsledov. A repertoár nepriateľov bohatierskej družiny sa tak stále rozrastá.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Artis Omnis.

• Nakladatelství: Artis Omnis
• Série: Bohatier (2.)
• Počet stran: 416
• Vazba: pevná
• Rozměr: 130 × 200 mm
• Jazyk: slovenský
• ISBN: 9788082010001
• Rok vydání: 2017
• Věkové doporučení: 15+

Zaujal tě tenhle článek? Staň se fanouškem naší facebookové stránky a buď pravidelně informovaný o všech novinkách. Pokud chceš nahlédnout do zákulisí, sleduj nás na Instagramu.