Dcéra pojedačky hriechov : Smrtiaci dotyk – Melinda Salisbury

Twylla je stelesnením božskej dcéry Daunen a ako taká je zasľúbená princovi. No za svoju výnimočnosť draho platí. Počas každého splnu musí vypiť jed, a priniesť tak dôkaz o svojom božskom postavení. Jej dotyk je potom pre obyčajných ľudí smrtiaci. Je kráľovniným katom. Každý mesiac navštevuje väzenie a prikladá svoje ruky na tých, ktorí sú odsúdení na smrť. Preto žije osamelo a izolovane. Keď však nastúpi nový strážca, všetko sa od základov zmení. Spustí sa kolotoč dvorných intríg, úkladov a vrážd…

Anotácia vyzerá sľubne a predstavuje nám zaujímavý námet. Dievča, ktoré dokáže zabíjať dotykom preto, že je vyvolená bohmi. Každomesačné pitie jedu, atmosféra strachu všetkých okolo nej, že by sa ich omylom mohla dotknúť a usmrtiť ich.
Mojím najväčším sklamaním bolo práve nevyužitie potenciálu tohto námetu, ktorý sa mi javil ako pútavý. Nepochybne by sa dal rozpracovať lepšie, v tomto prípade má príbeh mnoho rezerv. Viac než sto strán z dvesto päťdesiatich sa prakticky nič nedialo, išlo o vstup do príbehu a predstavenie prostredia a niekoľkých málo postáv, ktoré vystupujú v knihe.
Zaujímavou postavou je intrigujúca kráľovná, ktorá je krutá a nemilosrdná, no navonok vyzerá ako stelesnenie dobra.

,,Toto predsa kráľovná nemôže – nemôže zabiť kráľa, to je zrada!“

Twylla je utiahnuté, osamelé a prosté dievča, ktoré sa z chudobnej rodiny vďaka kráľovnej dostalo na kráľovský hrad. Je zasnúbené s mladým princom Merekom a po ich svadbe, ktorá má prísť onedlho sa stane jeho manželkou, kráľovou a prestane zabíjať väzňov.
Twylla ako zosobnenie dcéry bohov je neustále chránená dvoma strážcami. Keď k nej nastúpi mladý a pekný strážca, ne nám už vopred jasné ako to zrejme dopadne. Samozrejme, zamilujú sa, ich vzťah je milý a jemný. Vytvára sa však ľúbostný trojuholník, medzi Twyllou, princom Merekom a strážcom Liefom.

Jeho pery sú také chladné v porovnaní s tými Liefovými.

Väčšinu príbehu zaberá práve ľubostný trojuholník, vzťah Twylly k princovi a k strážcovi a odhaľovanie tajomstva ohľadom smrtiaceho dotyku či intrigy na kráľovskom dvore dostávajú minimálny priestor.
Kniha je napísaná veľmi jednoducho, často sa používajú krátke vety a niekedy sa aj opakovali slová.

Kráľovi muži otvoria dvere do južnej veže a ohlásia ma. Kráľ vstane z damaskovej pohovky, aby ma pozdravil.

Čo sa týka pútavé názvu knihy – Dcéra pojedačky hriechov – vysvetlenie je zaujímavé i prosté zároveň. Z náboženského hľadiska sa po smrti človeka rakva obloží jedlom, rôzne druhy znamenajú rôzne hriechy. Do troch dní musí prísť žena – pojedačka hriechov, ktorý toto jedlo a tým symbolicky aj hriechy zje a duša zosnulého môže odísť do raja. Touto pojedačkou hriechov je práve Twyllyna matka.

Na knihe sa mi páči dynamický a prekvapivý záver, asi posledných päťdesiat strán, ktoré sa čítali rýchlo a príbeh sa stal napínavým. Ak by bol taký aj zvyšok knihy, bola by som z nej minimálne potešená.

Takto som pomerne sklamaná, možno pre nenáročných čitateľov bude kniha vhodným kandidátom na čítanie. Obľúbencom zložitejších dejových línií a napätia sa táto kniha pravdepodobne nezavďačí.