Deti krvi a kostí – Tomi Adeyemi

V posledných rokoch sa na trh s fantastickou literatúrou dostávajú aj diela autorov mimo tradičného anglo-amerického (či vôbec európskeho) prostredia. Pred dvoma rokmi prišla čínska sci-fi trilógia Vzpomínka na Zemi, minulý rok sa objavila fantasy s prvkami indickej mytológie Nesmrtelní z Meluhy a teraz tu máme Deti krvi a kostí z pera afroamerickej autorky, ktorá nám prináša prostredie, mýty a mágiu inšpirované pôvodnými africkými kultúrami.

Sedemnásťročná Zélie nemá jednoduchý život – je divínka a patrí k tej časti obyvateľstva kráľovstva Orïsha, ktorá kedysi získala od bohov magické schopnosti. Desať kmeňov ovládalo mágiu desiatimi rôznymi spôsobmi: Vetroni vládli vzduchu, Smrtonosi životu a smrti, Vlnopáni mali pod palcom vodu atď. Problém však je, že po Nájazde krutého kráľa sa mágia stratila a madžiovia, ktorí boli kedysi obdivovaní a uctievaní, sa teraz stali vyvrheľmi spoločnosti.

Samozrejme, všetko sa zmení, a to v deň, keď sa Zélie dostane do sporu s kráľovskými vojakmi a u samotného kráľa sa objaví artefakt, ktorý by mohol obávanú mágiu prebudiť späť k životu. Či sa to podarí, záleží nielen na Zélie, ktorej sa predmet dostane do rúk, ale aj na ďalších členoch kráľovskej rodiny, ktorých strhne vír udalostí.

Ak ste knihu videli v českom preklade či americkom origináli, možno budete zmätení rozdielnou grafickou úpravou. Zatiaľ čo prebal tvorila pútavá farebná ilustrácia a polep (tvrdé dosky knihy pod ním) jednoduchá grafika, Tatran ich zamenil. V slovenských kníhkupectvách preto hľadajte knihu s lesklým čierno-zlatým prebalom a takmer „blackpantherovským“ štýlom, ktorý ilustráciu zakrýva. Možno to niekoho zamrzí, no plusom ostáva, že keď prebal (z bezpečnostných dôvodov) necháte doma, kniha vo vašej ruke aj tak vynikne.

Je tiež vysoko pravdepodobné, že ju nepustíte, kým ju na jeden hlt neprečítate. Autorka zvolila dynamické rozprávanie v prítomnom čase a krátke kapitoly z pohľadu viacerých postáv. Ďalšou silnou stránkou knihy je práve svet Orïshe. Pri jeho tvorbe sa autorka inšpirovala najmä nigérijským prostredím, no nechýbajú ani odkazy na kultúry Južnej Ameriky – nebojte sa čítať mapu Orïshe a googliť.

Postavy sa obliekajú do tradičných odevov, využívajú svoj jazyk a pomenovania, presúvajú sa medzi mestami a osadami, ktoré majú svojskú architektúru – či už je to rybárska osada, alebo kráľovský palác. Autorka sa pohrala aj s odlišnosťou madžiov od bežného obyvateľstva: všetci magicky nadaní majú biele vlasy, ktoré žiadna farba neprekryje na dlhšie než pár hodín. Čo je pomerne ťažké ukryť – spomínala som už, že sa príbeh odohráva vo svete, kde majú ľudia tmavú farbu pokožky?

Aj akčné pasáže, ktorých je najmä v úvodnej a záverečnej časti požehnane, zvláda Adeyemi nad očakávania dobre. Či už ide o využitie mágie, námornú bitku v koloseu, alebo priame strety, scény pôsobia vo väčšine prípadov uveriteľne, premyslene a ani zmienky o krvi či smrti neznejú umelo. Posledné spomenuté je veľmi podstatné v závere knihy a musím oceniť, ako poctivo a uveriteľne Adeyemi opísala strategické mučenie, genocídu, nepochopenie či skutočnosť, že znásilnenie sa používa ako vojenská taktika. Nie sú to jednoduché témy, ale postavy na ne reagujú veľmi ľudsky a uveriteľne: pochybujú, prehodnocujú svoje postoje, bojujú s traumami, ktoré v nich rôzne situácie zanechali.

Všetky vyššie uvedené body hovoria, že hoci kniha nesie nálepku YA, ani dospelý čitateľ sa nemusí báť po nej siahnuť. Vysokú úroveň knihy drží aj kvalitný preklad Lindy Magáthovej, ktorá sa vyhrala s názvami kmeňov, vymyslených zvierat či madžijskej (!) terminológie.

Na druhej strane, Deti krvi a kostí nie sú dokonalé, a tu sa vraciame k young adult. Keď napätie v strednej časti knihy opadne, autorka sa zameriava na rozvoj vzťahov medzi postavami a na romantickú linku. Bohužiaľ sa ukáže, že prvoplánové „párikovanie“, ktoré naznačila kdesi na začiatku knihy, naozaj myslela vážne, a tým posúva jednu dôležitú časť osobnosti postáv, ktoré zrazu konajú a rozprávajú úplne nelogicky a bez rozmyslu, niekam na úroveň Upírskych denníkov.

Zdá sa tiež, akoby Adeyemi mladých čitateľov trochu podcenila. Jazyk knihy je síce výborný a originálny, no samotný text pôsobí ako niekoľko rozdrobených epizód seriálu, ktoré jednoducho nasledujú za sebou bez plynulejšieho prechodu. Nehovoriac o tom, že samotné situácie sú v mnohých prípadoch len lepšie opísané a do exotického prostredia zasadené klišé – za všetky spomeňme chrám, v ktorom jeden z hrdinov vidí prízraky detí bežiacich po chodbe, siluety duchov, ktorí tam kedysi žili a podobne.

P. S.: Za zmienku pod čiarou určite stojí Poznámka autorky v závere knihy, ktorou niektoré udalosti z deja uvádza do reálneho, smutného a politicky podfarbeného kontextu skutočného sveta. Ak by ste chceli knihu lepšie pochopiť v tomto smere, potom si k letnému čítaniu môžete pribaliť Amerikánku alebo túto menej oddychovú knihu – Ku-klux-klan. Tady bydlí láska (ideálne obe).

Za recenzní výtisk děkujeme nakladatelství Tatran.

• Nakladatelství: Tatran
• Počet stran: 464
• Vazba: vázaná s přebalem
• Rozměr: 148 × 233 mm
• Jazyk: slovenský
• ISBN: 9788022209878
• Rok vydání: 2019