Kliatba vlkolaka – Gerald Biss

Popri Frankensteinovi a Draculovi tretí pilier svetovej hororovej literatúry.Román anglického spisovateľa Geralda Bissa (1876 – 1922) Kliatba vlkolaka je stavebným kameňom hororového subžánru s témou lykantropie a pre čitateľov v anglosaskom svete je čímsi ako „vlkolačou bibliou“.

Mesiac v splne môže v niekom spúšťať romantické chvenie v hrudi, či potrebu písať zádumčivé verše, no ľudia so záľubou v temných príbehoch spozornejú. Najmä ak voskový mesačný svit začne prepožičiavať okolitému svetu mŕtvolný nádych… a do toho sa ešte nebodaj ozve zavýjanie odporných chlpatých beštií. Vtedy nastáva nebezpečný čas a poučený človek vie, že bez striebornej munície neradno vystrčiť z dverí čo i len prst – romantika by sa ľahko mohla zvrhnúť na krvavé orgie…

Kliatba vlkolaka je skutočne zaujímavý počin. Ako jedna z prvých kníh priniesla lykantropiu do modernej beletrie a teda by sa dala považovať za zakladajúci kameň samostatnej odnože hororu ako Drakula alebo Frankenstein. Na rozdiel od spomínaných pilierov hororového žánru je však takmer neznáma čo dokazuje aj fakt, že sa dočkala svojho slovenského prekladu až teraz. Dielo bolo pôvodne vydané v roku 1919 pod názvom The Door to the Unreal a z pohľadu dnešného čitateľa sa môže zdať dosť zastarané pre nedostatok akcie a pomalý dejový vývoj. Aj keď pripomína skôr pravý opak moderných hororových príbehov, neuberá mu to na zaujímavosti. Predsa, vždy je pútavé nazrieť do histórie a skúmať vlkolačie a hororové trópy z pohľadu niekoho kto žil pred sto rokmi.

Príbeh začína pútavo – záhadným zmiznutím manželského páru. Pri ceste sa našlo ich auto, no po telách neostala ani stopa. Než stihne opadnúť senzácia z mysteriózneho prípadu, kúsok od miesta nálezu havaruje ďalšie auto. Napriek tomu, že pomoc prichádza do pár minút, pasažierov auta už nikto nedokáže nájsť. Pre políciu je vyšetrovanie skutočne náročné, keďže v tej dobe ešte nikto neobjavil skúmanie DNA a iné moderné metódy a teda len donekonečna prehľadávajú okolité pozemky.

Susediaci pozemok zhodou okolností patrí Burgessovi Clympingovi, ktorému táto záhada nedá spávať. Jeho nespavosť sa ešte zhorší po tom čo počas prechádzky natrafí v priľahlom lese na zúbožené telo vodiča havarovaného auta, ktorý po ošetrení neustále blúzni o vlkoch a mesiaci. Na scénu prichádza najdôležitejšia postava diela, Lincoln Osgood, Burgessov priateľ, ktorý začína tušiť čo je vo veci. Počas svojej mladosti a rokov cestovania sa zaujímal o tému lykantropie a začína nachádzať indície, ktoré by ho mohli priviesť na stopu vraha.

Keďže kniha sa volá kliatba vlkolaka, čitateľa tieto indície veľmi neprekvapia. Zaujímavé je skôr, že Lincoln si svoje podozrenie necháva pre seba, napriek tomu, že už má aj hlavného podozrivého. Je ním tajomný profesor, ktorý si nedávno prenajal historickú budovu patriacu k pozemku Clympingovho sídla. Profesor Wolf (ehm, ehm) neustále chodí v kožuchu, konzumuje surové mäso, je neobvykle chlpatý a jeho nechty pripomínajú pazúry. Lincoln ale nechce predčasne robiť závery, pretože asi videl všetky diely Dr. Housa, kde sa vždy ukáže, že aj keď to vyzerá ako lupus, nikdy to lupus nie je (v tomto prípade canis lupus). Radšej skúma, plánuje a spisuje svoje podozrenia do svojho denníčka.

Dej tak plynie relatívne pomaly, bez väčšieho napätia, ale zato sa stránky hemžia dobovými dialógmi v salónikoch pri poháriku whisky. Ženských postáv je menej držia sa archetypov správania minulého storočia. Lov na vlkolaka sa pasuje za mužskú záležitosť, a dámam pre istotu všetko zataja, aby neboli rozrušené.

Atmosféra sa buduje skôr neustálymi náznakmi a pocitom akéhosi nebezpečenstva v tieňoch, keďže profesor Wolf sa snaží ostať v utajení. Čítať Kliatbu vlkolaka je proste ako sledovať starý čierno-biely horor ktorý vám vôbec nepríde strašidelný, ale naplno si užívate jeho gotickú atmosféru.

Aj keď sa možno nestane Kliatba vlkolaka vašou obľúbenou knihou,pre svoj jednoduchší dej, má aj svoje prednosti. Staršia literatúra vie ponúknuť okrem príbehu aj ducha doby a možno bude práve táto kniha pre vás príjemné osvieženie medzi modernými horormi, ktoré sa na seba začínajú čoraz viac podobať. Za prečítanie rozhodne stojí aj epilóg Petra Uličného, v ktorom sa rozoberá črty diela aj samotnú históriu mýtu lykantropie.

Za recenzní výtisk děkujeme nakladatelství Europa.

• Nakladatelství: Europa
• Počet stran: 200
• Vazba: pevná
• Rozměr: 130 × 210 mm
• Jazyk: český
• ISBN: 9788089666225
• Rok vydání: 2016
• Věkové doporučení: 15+

Zaujal tě tenhle článek? Staň se fanouškem naší facebookové stránky a buď pravidelně informovaný o všech novinkách. Pokud chceš nahlédnout do zákulisí, sleduj nás na Instagramu.