Les kostí : Pobrežie hrôzy – Carrie Ryan

Pokračovanie temného Lesa kostí. Jediný okamih dokáže Gabrielle prevrátiť život naruby. Spolu s mamou žije v majáku na konci mestečka Vista. Mesto chráni bariéra pred Mudmi, ktorých aj naďalej ovláda jediná túžba – večný hlad po ľudskom mäse. Chuť zakázaného ovocia a túžba nasledovať priateľov a chlapca, pre ktorého jej srdce prudšie bije, však Gabrielle razom zhorknú, a tak na vlastnej koži zistí, akí sú Zabijaci rýchli, že Vyznávači znovuzrodenia naozaj existujú, a že v mŕtvych zónach medzi chránenými územiami Protektorátu sa občas všeličo deje… A Gabrielle zisťuje, že cesta späť do Lesa kostí je nevyhnutná.

Carrie Ryan uzrela svetlo sveta a svoje prvé roky strávila v Severnej Karolíne. Neskôr – po tom, čo sa naučila chodiť, prvý raz sa zaľúbila a skončila strednú školu sa stala absolventkou Williams College a Duke University School of Law.  Momentálne žije a pracuje v Charlotte v Severnej Karolíne. Pobrežie hrôzy je už jej druhá kniha pre mládež – voľne nadväzuje na jej autorskú prvotinu – Les kostí. 

Gabrielle sa od základov zmení život, keď v jeden večer spolu s priateľmi a potencionálnym frajerom prelezú bariéru, len aby sa trocha zabavili v dávno opustenom zábavnom parku. Ich malú skupinku prepadne niečo, čoho sa ľudia tohto postapokalyptického sveta boja úplne najviac, človek nakazený infekciou – Mudo. Svet, ktorý sa Gabrielle v tejto chvíli úplne rozpadne sa urputne snaží poskladať dokopy ale pri tom sa len zamotáva do ďalších a ďalších problémov a lží. Po istom čase, počas ktorého zatvára oči pred Lesom kostí ako možnosťou úniku zisťuje, že už možno vôbec nemá na výber, a tak sa voľky-nevoľky predsa len ocitá v Lese kostí plnom Mudov. A prečo? Pretože Mudovia nie sú jediní, pred ktorými treba utekať. 

Ak ste čítali prvý diel tejto série – Les kostí, určite už viete, v akom svete sa nachádzame. Ľudstvo trápi infekcia, ktorá ľudí mení na krvilačné monštrá, ktoré sužuje neukojiteľný hlad po ľudskom mäse aj v Pobreží hrôzy. Všetky kolónie, v ktorých žijú doposiaľ ešte zdraví ľudia, chránia od vonkajšieho sveta oplotenia a múry a v jednej z takýchto osád, vo Viste, žije Gabrielle. Gabrielle býva s mamou v majáku a vždy, keď oceán vyplaví Mudov, pozotínajú ich. Toto je do detailu premyslený, poriadne depresívny život Gabrielle. Ručím vám za to, že počas čítania tejto knihy budete všade priam hmatateľne cítiť zúfalstvo a beznádej, ktoré sa bude (narozdiel od prvého dielu) akosi paradoxne pretínať s nádejou. Veľmi jemnou a vkusne, nevtieranou nádejou, ktorá urobí z čítania Pobrežia hrôzy omnoho príjemnejší čitateľský zážitok, než z jej predchodkyne. Les kostí bol dusivý a mučivý a niekedy až príliš depresívny na to, aby ste ho mohli čítať tak uvoľnene a s radosťou ako jeho pokračovanie. 

Navyše sa tu stretávame s veľmi príjemnou a ľudskou hlavnou hrdinkou, čo sa však nedalo povedať o Mary, ktorá bola sebecká a väčšinu času som ju mala chuť prefackať. Okey, Mary je minulosť, Gabrielle je omnoho reálnejšia, ľahšie pochopiteľná a rozhodne je jednoduchšie sa s ňou zžiť.  Jej rozhodnutia, či už tie správne alebo nesprávne dokážete pochopiť a až do úplného konca jej fandíte, pretože si toho vytrpela naozaj dosť, veríte jej každú myšlienku, každý pocit, úplne všetko prežívate spolu s ňou. Oproti predošlému dielu, vás tento úplne pohltí a skvelé myšlienky, ktoré autorka vložila do úst svojim postavám sa vám vyryjú do pamäti. 

Ale aby som presunula od Gabrielle… v Pobreží hrôzy sa nachádzajú aj sympatické a prepracovanejšie vedľajšie postavy. Znova tu síce máme možnosť nájsť aký-taký ľúbostný trojuholník ale vôbec vám nebude prekážať, pretože pocity Gabry sú vykreslené reálne a úplne prirodzene… sami budete mať problém vybrať si svojho favorita. Dokonca majú jednotlivé postavy aj hlbšie príbehy, ktoré autorka epicky odhalí a vytiahne na povrch až takmer na úplnom konci, čím vaše ústa a oči otvorí dokorán. Aby toho nebolo málo, dozviete sa aj niečo o osude postáv z Lesa kostí… ako skončila Mary, Harry, Jacob, Cass. Takže je úplne jasné, že autorka nešetrila svojimi tromfmi a esami v rukáve a všetko to na nás vybalila, aby aj tých, ktorých jej debut pre tínedžerov až tak neoslovil úplne odrovnala a nadobro si ich získala. 

Koniec je veľmi zvláštny, istým spôsobom uzavretý a pomerne šťastný ale na druhej strane je otvorený dokorán a vy chcete hneď pokračovanie. Čiže… preletí vami vlna radosti, že áááno, konečne niečo dobré ale na druhej strane si poviete ale to už je koniec? Len tak? …No a aby bolo jasné, Pobrežie hrôzy odporúčam úplne každému. Ak ste čítali Les kostí a nepozdával sa vám, teraz váhate, či siahnuť po pokračovaní… CHOĎTE DO TOHO! Pobrežie hrôzy má silný a úžasný príbeh, ktorý si nesie mnoho zaujímavých myšlienok, ktoré vás určite povzbudia. Taktiež si uvedomíte, že na tom ten náš svet zatiaľ nie je až tak zle a že vždy môže byť horšie. A ak ste Les kostí nečítali…. Prečítajte si aj ten, len aby ste si mohli hneď prečítať aj Pobrežie! Túto knihu rozhodne radím medzi tie najlepšie, čo sa ku mne v tomto roku zatiaľ dostali. 🙂