Lovkyňa čarodejníc – Virginia Boecker

Elizabeth Greyová je jedna z najlepších a najdrsnejších kráľovských lovkýň čarodejníc. Je silná a neohrozená, až kým aj ju jedného dňa neobvinia z čarodejníctva a neodsúdia na smrť na hranici. Záchrana príde v poslednej chvíli od muža, ktorého doposiaľ pokladala za najväčšieho protivníka. Nicholas Perevil, najmocnejší a najnebezpečnejší čarodejník v kráľovstve, má pre ňu návrh: Ochráni Elizabeth pred popravou, ak mu ona pomôže prelomiť smrtonosnú kliatbu. No smrť na hranici zďaleka nie je to jediné, čo Elizabeth desí…

Lovkyňa čarodejníc je kniha, ktorá prichádza so známou témou, avšak vo svete young adult literatúry nie tak bežnou – inkvizícia a lovenie čarodejníc. Hlavnou postavou je Elizabeth Grayová, mladé dievča a úspešná lovkyňa čarodejníc, čarodejníkov a nekromantov. Mágia je totiž z poverenia kráľa zakázaná, rovnako tak všetky amulety či niektoré zakázané čarovné byliny. Elizabeth je sirota a spolu s najlepším priateľom Calebom sa vydali na nebezpečnú životnú dráhu. Tá sa však prudko mení, najmä pre Elizabeth, keď ju prichytia so zakázanými bylinami a pošlú do väzenia, kde má čakať na súd a ako sama tuší aj na smrť. Naskytne sa jej však možnosť na útek, no musí spolupracovať s tými, ktorých lovila, s čarodejníkmi.

Dejová línia príbehu je podľa mňa zaujímavá a prináša niekoľko zvratov, či už záchranu Elizabeth z väzenia alebo odhalenie, že ju zachránil jednej z najmocnejších čarodejníkov Nicholas Perevil. Na oplátku chce pomôcť pri prelomení kliatby, ktorú naňho niekto uvalil a podľa slov veštkyne je Elizabeth tá, ktorá mu dokáže pomôcť. Príbeh teda obsahuje viacero zaujímavých prvkov a nechýba ani nejaká tá mágia, ja osobne som však čakala trochu viac akcie a boja, trochu viac inkvizície a lovenia čarodejníc. Namiesto toho skôr spoznávame Nicholasa a jeho najbližších spolupracovníkov, niekoľko rôznorodých postáv.

„Zhrňme si to,“ vyšteknem. „Čarodej A žiada lovkyňu čarodejníc, aby našla zaklínaciu tabuľu, ktorú vyrobil čarodej B, aby čarodej A mohol zrušiť zákon, ktorý kúzla a zaklínacie tabule v prvom rade zakazuje.“ Uškrniem sa. „Tomuto hovoríme irónia?“

Postavy sú pre mňa výrazným nedostatkom tejto knihy. Nie, že by boli vymyslené zle, sú zaujímavé, rôznorodé, no neodkázala som si k žiadnej nájsť cestu. Nemáme priestor na ich bližšie spoznanie, máme ich opis a sem-tam nejakú hlášku či zvadu, no nenahliadneme pod povrch a ja som im takpovediac nevedela prísť na chuť. Rovnako na tom bola aj Elizabeth, ktorá mi neprišla ako neohrozená lovkyňa čarodejníc. Je to mladé dievča, takže sa obvykle aj správa adekvátne k svojmu veku a to oceňujem, ale tiež som sa s ňou nevedela stotožniť či pochopiť ju a zistiť, čo cíti. Verím, že v pokračovaní dostane viac priestoru a rovnako tak aj vedľajšie postavy, ktoré majú potenciál.

Nechýba ani ľúbostná línia, ktorá našťastie nie je veľmi výrazná a je iba doplnkom hlavného deja, čo je podľa mňa od autorky dobré rozhodnutie. Trochu nám tu vzniká ľúbostný trojuholník, ale našťastie nie tak úplne klasický ako poznáme z ya literatúry.
Prostredie a čas, v ktorom sa príbeh odohráva na jednej strane pripomína skutočne dobu, kedy sa konali hony na čarodejnice. Na druhej strane štýl písania i vyjadrovanie postáv mi skôr pasuje k modernej dobe, takže môže ísť o fantasy verziu sveta, v ktorom sa ľudia vrátili k starým časom alebo nikdy nedošlo k nástupu technológii. Ide iba o môj odhad, keďže autorka nám o svete nepovedala veľa, čo ma mrzí.

Tam, kde by za normálnych okolností mal byť strop, je nekonečná obloha, ktorá sa stráca v bezhraničnej temnote. 

Zo štýlu, akým je kniha napísaná cítiť, že ide o autorkinu prvú knihu a ešte nie je „vypísaná“ a jej štýl nie je úplne vycibrený.
Kniha nie je vyslovene zlá, obsahuje však niekoľko prvkov, ktoré by sa mohli vylepšiť (najmä postavy). Ide skôr o priemernú knihu pre menej náročného alebo mladšieho čitateľa. Záver príbehu ma zaujal a vyzerá to, že sa dočkáme pokračovania, v ktorom sa zvedie boj medzi dobrom a zlom a tým zlom nebude mágia ako taká.