Slovania
Slovanská tematika je mi veľmi blízka, preto som sa po masívnej reklamnej kampani na seriál tešil. No po pozretí už prvej časti (a následne ďalších) sa u mňa potvrdilo úslovie – predčasná radosť, skazená radosť. Úprimne sa priznám, že vydanie knižky ma prekvapilo. Recenziu, i keď možno až príliš zhovievavú a diplomatickú, kde porovnávala seriál a knižku Slovania kolegyňa Joja Pevčíková, si môžete prečítať tu. Tiež si môžete vypočuť a pozrieť rozhovor našich kolegov o seriáli na Youtube alebo niektorej z podcastových platforiem.
Ja sa budem venovať len knižnému (resp. „scénaristickému“) spracovaniu. Vopred sa ospravedlňujem, že uvádzané príklady z knihy budú hojné. Na druhú stranu nespomínam všetko, pri čom som nechápavo, užasnuto či rozčúlene krútil hlavou a škrípal zubami.
Ešte malé upozornenie – ak sa vám kniha páčila a zbožňujete ju, tento môj až príliš puntičkársky pohľad na ňu ani radšej nečítajte, pretože v ňom bude omnoho viac kritiky ako nadšeného pokyvkávania hlavou a pochvalného tľapkania po pleciach autorov. Ja som si po prečítaní knihy radšej od nej doprial niekoľkotýždňový oddych, aby som nepísal pod prílišným návalom emócií. Aj keď neviem, či to zrovna pomohlo.
Sirota Draha objaví pri hradisku neznámeho dokaličeného muža, ktorý je viac mŕtvy než živý. Keďže je Draha, z hradiska Veľký Stôl, obdarená bohmi, vnuknutie jej pošepne, že sa má muža pokúsiť zachrániť, pretože onen muž má zohrať dôležitú úlohu v budúcnosti. Tak sa na to podujme, samozrejme, s nesúhlasom osadenstva hradiska, i keď vďaka rozvážnemu a zhovievavému starešinovi Bohdanovi. Po rady si chodí k vedomcovi Sokolovi, ktorý je žrecom druhého hradiska, Furnau, v ktorom velí (zatiaľ) staršina Slavomír. Jeho nasledovník, mocibaživý Radúz, ale nemôže vydržať, kedy on zasadne na stolec, a tak si dopomôže otcovraždou, ku ktorej pripojí aj bratovraždu mladšieho Mojmíra. Spočiatku celý zločin hodí na Avarov, no napokon sa k nemu pred celou obcou prizná. Radúz vládne tvrdou rukou a kántri nielen nepriateľov, ale aj svojich poddaných, ktorých nie je až tak mnoho. V pozadí diania poťahuje motúzikmi zrec Čarad, ktorý tu predstavuje klasického antihrdinu. Dej sa zamotáva, vstupuje do neho mágia a mýtické božstvá, Veles, Morena, Nemŕtvi… Ako táto piktoreskná zmeska postáv a ich osudov v knihe dopadne, to sa možno už radšej dočítate sami.
Nuž, rád by som začal niečím kladným. Takže:
- Pozitívum je tlač, kvalitný papier, prebal a dobrá práca jazykového redaktora.
- Páčil sa mi twist s obetovaním Zory a zopár vydarených viet a obrazov, ako napríklad dobrý pokus o zvrat na strane 177: „Viem, kde je tvoja žena.“, ktorému, žiaľ, predchádza úplne zbytočná veta.
- Vydarená je aj Čaradova vsuvka: „Mŕtvi a živí horia rovnako.“
- Ďalší zvrat v jaskyni na strane 245 tiež kvitujem, ale už nie vysvetlenie, či skôr bizarnú záchranu, a zámeny Bohdana za zdochlinu divej zvery pred samotným spálením na posmrtnej hranici (na strane 257).
- A to je asi tak zhruba všetko, čo je pre mňa ako náročného čitateľa pozitívne.
Teraz príde kvantum toho, čo sa mi nie zrovna páčilo.
- Úseky s fotografiami zo seriálu na mňa pôsobili rušivo.
- Ak by autori pridali nejakú peknú mapku, historickú nótu a doslov, určite by im to prinieslo plusové body. Žiaľ, nestalo sa tak.
- Úvod knihy je písaný najprv v prítomnom čase, potom skočí do minulého a zase do prítomného, v ktorom autori napokon zostali… i keď sem-tam v texte zas skĺzli do minulého (pri flashbackoch sa ani inak nedalo). Moje subjektívne stanovisko k tomu spôsobu rozprávania: ono samotný text napísaný v prítomnom čase (pokiaľ je príliš dlhý) je pre mňa ako čitateľa veľmi náročný a takmer vyčerpávajúci na čítanie – na jeho predstavivosť. A príliš veľa pnutia je ako presolená polievka – nechutí.
- Členenie textu do odsekov považujem za menej vydarené, pretože mätie čitateľa. Miestami nevie, kto komu adresuje priamu reč… K tomu všetkému autori príliš skáču medzi postavami.
- Objavujú sa aj problémy s nadväzovaním jednotlivých obrazov a scén – technika filmového strihu v knihe nie je dobre zvládnutá.
- Dialógy škrobené, neprirodzené až infantilné.
- Úvahy hrdinov sú nelogické často veľmi detinské.
- Štylistika miestami kostrbatá, inokedy zas prekombinovaná a zložitá. Neraz nedáva význam. Autori sa neboja používať moderný jazyk.
- Prirovnania použité v knihe sú neadekvátne a pritiahnuté za vlasy, napríklad: Hlas slabý ako posledný lupeň jabloňového kvetu.
- Možno som detailista a puntičkár, no detaily tvoria celok. A ak nesedia jednotlivé detaily, či už popis prostredia, reakcie postáv, dejové situácie, tak ako celok to, žiaľ, nemôže a nebude fungovať. Aj fantasy musí mať svoju logiku a dávať zmysel. V tejto knihe je priveľa nelogizmu, ba až do neba volajúcich blbostí.
Čo dodať? Som rozladený, že jedno z najväčších slovenských vydavateľstiev sa nechalo „ukecať“ na vydanie niečoho takého, ako je neveľmi vhodne upravený scenár spackaného seriálu do knihy. Treba to vidieť len ako čistý merch. Nič viac. Dúfam, že autorke a autorovi už nenapadne písať niečo ako slovanskú fantastiku a uchránia nás pred ďalším sklamaním a šokom.
Podľa mňa, si kniha (a ani seriál) nezasluhuje honosný názov Slovania, nakoľko popisuje len marginálne udalosti dvoch malých hradísk v úzkom časovom intervale. Možno niečo ako „Samovlad a jeho osudy“ by sa hodilo lepšie.
Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Ikar.
- Vydavateľstvo: Ikar
- Počet strán: 352
- Väzba: pevná
- Rozmer: 145 × 277 mm
- Jazyk: slovenský
- ISBN: 9788055176772
- Rok vydania: 2021
Zhrnutie
Som znechutený a sklamaný nad prehajdákaním takej šance, akú daná tematika ponúkala.
