Solaris – Stanislaw Lem

Co se stalo na vědecké stanici Solaris? Stříbřitý kolos se vznáší nad planetou zcela pokrytou tajemným oceánem. Stanice je v dezolátním stavu, všichni se chovají jako šílení – všichni, až na Gebariana. Ten je mrtvý. Oceán vykazuje známky abnormální inteligence, a zatímco se Dr. Kelvin snaží rozkrýt příčinu podivného chování zbylé posádky, tajemná síla planety se pomalu vkrádá i do jeho mysli…

Solaris od poľského autora Stanislawa Lema predstavuje pomerne známy príbeh. Dočkal sa dvoch filmových spracovaní, staršieho z roku 1971 a novšieho z roku 2002. Ja som sa však do Solarisu púšťala ako do neprebádaného, pretože som príbeh predtým nepoznala. Zároveň ide o moju prvú audioknihu a bola som zvedavá na spracovanie i moje dojmy.

Príbeh začína pútavo a dynamicky, hlavná postava, Kris Kelvin , pristáva sa na planéte vzdialenej od Zeme. Pristáva na Solarise. Od počiatku jeho príchodu je všetko iné než očakával, vedec Gebarian, ktorý ho mal privítať zomrel za zvláštnych okolností. Zvyšný dvaja členovia výskumného tímu sa správajú zvláštne, až šialene. Jeden je zamknutý v laboratóriu a nevychádza von, druhý zasa pije a zdá sa, že hovorí úplné nezmysly.

Spočiatku príbeh naberá dobré tempo, som zvedavá čo sa bude diať ďalej, máme mnohé podnety na premýšľanie a uvažovanie čo sa to vlastne deje. Potom však príbeh začína trochu stagnovať, hlavná postava sa podľa mňa občas správala dosť zvláštne a nelogicky, či skôr ja by som urobila niečo úplné iné a nemohla som sa s ním veľmi stotožniť.
Dozvedáme sa viac o záhadách Solarisu, Kris však stále ignoruje čo je zrejmé, až kým nepríde do styku so zvláštnymi bytosťami – hosťami – ktorí sa na stanici vyskytujú. Prichádza desivé odhalenie, bytosti majú známe tváre a predsa nie sú ľudia, vedia a správajú sa však presne tak, ako tí, na ktorých sa ponášajú. V prazvláštnej forme sa stretáva so svojou mŕtvou ženou Harey.

Príbeh nám prináša okrem filozofického námetu aj mnoho vedy, vedecké vysvetlenia, odborné názvy, ktoré pre mňa osobne boli občas priveľmi zložité, najmä určité postupy či teórie, v ktorých som sa trochu strácala a v týchto častiach ma príbeh bavil menej.

Audiokniha je nahovorená dobre, Richard Honzovič má príjemný hlas, dokáže s ním dobre narábať a vedel vyvolať napätie, zmätok i hnev. Ženský hlas patril Renate Volfovej, ktorá v príbehu stvárnila Harey a hoci sa v knihu vyskytovala menej, jej hlas taktiež k príbehu ladil a skvele oživoval postavu. V pozadí okrem hlasu počujeme niekoľko zvukov navodzujúcich atmosféru, napríklad bzučanie svetiel či hluk štartujúcej rakety. Zvuky ozvláštňujú príbeh a to je dobre.

Ide o dobre vymyslený sci-fi príbeh s vesmírnou tematikou. Nová planéta je iná než by sme všetci čakali, autor používa aj poznatky z psychológie, nastavuje zrkadlo nám – ľuďom. Príbeh ma zaujal, ak hľadáte dielo z kategórie vesmírnej sci-fi a máte dosť „amerického“ typu príbehov, vyskúšajte niečo iné a ja si myslím, že nebudete sklamaní.