Struny osudu – Jitka Ládrova a kol.

Po prvej zbierke Zpívající věže prichádza Jitka ako organizátorka, editorka a aj autorka na trh s antológiou z druhého ročníka súťaže poviedok z jej fantasy sveta Království devatero divů: Struny osudu. Desať poviedok je členených nasledovne: Príbehy Starého kontinentu (8), Príbeh(y) Nového kontinentu (len jeden) a Mýty a lidová slovesnost (2). Nazrime teda, čo sa v nich ukrýva.

Děti ze Země Nikoho (Jitka Ládrová): Nápad je vskutku dobrý. Na štylistike tiež vidieť vypísanosť autorky. Ale mne tieto reálie nepripadali až také uveriteľné. Zem Nikoho je vlastne zem trestancov, ktorí to majú v tomto príbehu až príliš navoľno (nosia zbrane, majú čas aj na lov a tréning so zbraňami, kontrola príde len raz ročne, označkuje deti a pod.). Takisto na takom malom priestore sa deje toho až akosi priveľa, a tým vzniká priveľa otázok typu: ako, načo a prečo. Viem, že Jitka dokáže písať aj lepšie, tu mi ponúkla len jemný nadpriemer. 6/10.

Loutna hrála teskně (Tereza Holubová): Zaujímavá forma príbehu podaná korešpondenciou, ktorú roznáša geniálny vtáčik, pred ktorým sa len tak „neschováte“. Príbeh má aj logické diery (napr. kde by sa otrávený pisateľ naučil od otca toľko vecí, keď – ako píše v úvode – otca takmer nepoznal?). Názov poviedky mi tiež akosi neštimoval s obsahom. Keď som poviedku dočítal, ináč prirovnanie v predposlednej vete sa mi veľmi páčilo, prvé, čo mi prišlo na um, bolo: A ďalej? 5/10

Ozvěna pomsty (Eliška Procházková): Štylisticky podarený pohľad do života katovej rodiny (teda rodiny kata). Ale obsahovo to dosť kríva. Autorka sa mohla možno viac inšpirovať stredovekom a životom katov v ňom. Kto o tom niečo vie, ťažšie uverí, že by jediný majster kat žil v kráľovskom meste tak, ako je to popísané v poviedke. Dej je pomerne kompozične náročný, keďže sa prelína súčasnosť a minulosť, a to z pohľadu dvoch postáv. Nad scénkou pokusu o znásilnenie som neveriacky krútil hlavou (pozn. na mol opitý chlap – neviem, ale príliš veľa alkoholu ma práve opačný účinok). Reakcia kata ako otca je taktiež dosť nepochopiteľná. Naopak scéna so závisťou a intrigovaním dcéry mastičkárky je veľmi dobrá. Záver je predvídateľný a až príliš open ended. 6/10

Éterická (Vlastimil Diuk Čurda): Jediná story, ktorá je prisúdená Novému kontinentu. Veľmi zvláštny lyrizovane podaný príbeh, kde sa dôraz viac kladie na formu ako na obsah. Nechápem akosi rolu mluvčího a ani pôsobenie otca. Tobôž keď ochranca váženú dcéru svojho zamestnávateľa pred ním úplne flegmaticky udrie dvakrát po tvári, a to za úplnú malichernosť. Mierne rušivo pôsobí aj použitie niektorých kvázi moderných slov (napr. představitelé smetánky). Skrátka, je to ako mozaika poetických obrázkov, ktoré do seba neuveriteľne nezapadajú. 5/10

Cena slobody (Roman Ušák): Uf, ach. Sprvu som sa tešil, že jééé – slovenská poviedka. Ale keď som čítal ďalej a ďalej, tak mi tá radosť poriadne zhorkla. Jednoznačne najslabší výtvor z celej antológie. Naozaj neviem, akou strunou osudu sa toto dostalo do výberu. Ani sa mi to tu nechce celé písať. Len načrtnem svoj názor: príliš začiatočnícke (taká stredoškolská úroveň – ak je autor stredoškolák, tak sa ospravedlňujem a želám kvalitatívne napredovanie), nelogické konanie postáv, nelogický dej, umelo pôsobiace dialógy… 1/10 za snahu.

Každá mince ma dvě strany (Barbora Novotná): Zaujímavý príbeh s veľmi dobrou štylistikou. Háčik je v tom, že sa dej topí vo vate. Miestami príliš redundantné, sem-tam nudné, ale v podstate je to nadpriemerná poviedka. 7/10

Tóny nenávisti (Jan Konečný): Dobrá intrigánska poviedka s kvalitnou štylistikou. Malo to veľký potenciál, ale ostalo len pri tom. Niekoľko scén logicky čapce a záver je dosť let down. Mladá slečna má sluhov, nič okrem hrania na lutne nerobí a po smrti otca nemá chuť upratovať. Ale veď ju nemala ani predtým. Ďalej, sfanatizovaný dav sa predsa nestretol s odporom prvý raz, ak sa valí cez mesto a zabíja. Tak prečo sa zrazu tak rozpŕchol? Asi by to bolo treba nejako lepšie podať. Celý tento náboženský konflikt je vykreslený až príliš plocho. Bez akejkoľvek hĺbky. Čitateľ sa napokon pýta: Prečo zomrela? A načo vlastne umrela? Trafil ju šľak? Racek zapisuje pieseň smrti, ktorú ona predtým ani za jedného boha nevedela zapísať? Tieto nedotiahnutia dosť ubrali body. 6/10

Být hrdinou (Kristýna Jiroutová): Dobrá poviedka, kde hrdina zápasí s osudovosťou, ktorá si ho pohadzuje ako bábku medzi hrdinstvom a zbabelosťou, medzi egoistickou túžbou dosiahnuť piedestál hrdinu a obetou druhým. Hrdina, ktorý si chce dokázať, že je hodný byť dieťaťom Matky mágie, ale tá ho napokon opustí. 8/10

Dialana a bohovia (Jela Abasová): Druhá slovenská účasť vyšla omnoho lepšie ako tá prvá. Mýtus podaný takmer staromilsky. Dokonca aj s vysvetlivkami za textom, ktorými sa autorka kreatívne podieľa na rozrastaní sa fantastického sveta Kráľovstva deviatich divov. 9/10

Hráč (Věra Mertlíková): A na záver tento bonbónik. Crème de la crème. Věra už patrí medzi moje obľúbené autorky fantastiky a ani tu nesklamala. Veď si sami prečítajte! 10/10

Za poviedkami je ešte bonusový materiál, ktorý viac objasňuje fantastický svet, okolo ktorého sa vrtia príbehy v Zpívajícich věžích. Mimochodom súťaž sa konala aj tento rok a témou je Město králů. Uzávierka je na konci augusta 2018. Ak sa cítite na to, preniknúť do tohto fantasy sveta, dotvoriť jeho reálie, mýty či príbehy, tak len smelo do toho. Možno to budete práve vy, kto prispeje ku kvalitnejšej zbierke. (Pozn.: v poradí už štvrtej, tretia zbierka s témou Lovci ľudí je už v príprave a dúfam, že bude kvalitnejšia ako dve predchádzajúce. Aspoň menoslov úspešných autorov to naznačuje.)

Podrobné informácie o knihe:

• Vydavateľstvo: Straky na vrbě
• Zostavila: Jitka Ládrová
• Počet strán: 288
• Väzba: brožovaná
• Rozmer: 107 x 165 mm
• Jazyk: český
• ISBN: 9788087364734
• Rok vydania: 2017

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.