Ivana Jungová: Za hlasom krahulca

Za hlasom krahulca je druhá časť trilógie Legendy o Braslavovi. Ivana Jungová vydala doteraz štyri rozprávkové knihy pre deti, a možno by vás zaujímalo, že je mamou štyroch detí, pracuje na klinike celostnej medicíny v Bratislave a venuje sa tradičnej čínskej medicíne.

Pripomeňme si najprv prvú časť s názvom Tiene nad Veligradom. Dej sa odohráva v 9. storočí vo Veligrade za panovania veľkomoravského kniežaťa Rastislava. Schyľuje sa k veľkej bitke, pretože východofranský panovník Ľudovít si brúsi zuby na územia Slovanov. Západogermánske kmene stále túžili podmaniť si slovanské národy. Všetci dúfajú v pomoc od bájneho bojovníka Braslava, ktorý sa podieľal na vyhnaní Avarov a pomohol bájnemu zranenému zvieraťu gryfovi, ktorý ho za to odmenil pazúrom nesmrteľnosti. Braslav sľúbil, že príde na pomoc, ak nastanú pre Slovanov ťažké časy. Vydať sa za ním musia traja odvážni chlapci, pastieri a kniežací syn vyvolení gryfom. Najprv sa ale musí otvoriť tajomná Lesná brána, ktorou musia chlapci prejsť. Tento motív návratu slávnych bojovníkov nájdeme u Anglosasov v podobe Artuša (Avalon), u Germánov v podobe Fridricha I. Barbarossu, ktorý odpočíva so svojou armádou vnútri vrchu Kyffhäuser, Česi majú blanických rytierov a Slováci zas sitnianskych rytierov. Podľa legiend všetci čakajú, keď bude ich národu najhoršie, aby mu mohli prísť na pomoc.

Poďme už k druhej časti. Samozrejme, že našim trom hrdinom, pastierom Bojanovi a Rodanovi a kniežaťu Žiarovítovi, sa podarí prejsť Lesnou bránou a vydávajú sa na putovanie. Pomáhať v hľadaní im má striebristý krahulec. Sledujeme teda osudy chlapcov a zároveň paralelne aj osudy ľudí vo Veligrade. Osadu zasiahla choroba krvavého kašľa a táto sa postupne šíri ďalej. Niektoré postavy ukrývajú v sebe tajomstvá, ktoré postupne vystupujú na povrch.

Chlapci nesú svetielko v kahanci, ktoré nesmie vyhasnúť, lenže to postupne stráca svoju moc a naši hrdinovia musia prísť na to, čo to spôsobuje. Hľadať sa ich vydáva aj ich kamarátka Fialka, ktorú na to nahovorí Žiarovítova žiarlivá sestra. Tá však padne do otroctva a chlapci si dávajú sľub, že po splnení poslania ju pôjdu hľadať. Chlapcom sa podarí zachrániť synovca neskoršieho vládcu Veľkej Moravy Svätopluka a zúčastnia sa na veľkolepej oslave v Nitre.

V knihe vystupujú typické slovanské mytologické postavy – víly, piadimužíci, rusalky, vedomci, baby (bylinkárky, čarodejnice), Biela baba predstavuje veľmi zaujímavú postavu -, z nich niektoré našim hrdinom pomáhajú, iné ich ohrozujú a v pozadí pretrváva zlo, ktoré sa tak celkom nepodarilo zničiť, a s ktorým sa musí niekto povolaný porátať. Máme tu rôzne motívy vešteckých snov, samotného veštenia prostredníctvom zvierat či rituálov, ktoré sa konali za slnovratov.

Putovanie chlapcov sa len predlžuje, takmer všade na nich čaká nejaké dobrodružstvo, alebo skôr nepríjemnosť, ktorá ich odďaľuje od ich cieľa. Napríklad prídu o kone, ktoré im daroval Svätopluk, lebo sa nechajú nachytať od zlodejov. Musia hľadať rôznych vedomcov, ktorí im tajomnými spôsobmi pomáhajú na ich ceste. Chlapci ale nie všetkému rozumejú. Nakoniec sa u Zemislava naši hrdinovia musia rozdeliť, lebo každý má ísť navštíviť jednu zo Zemislavových dcér. Kahanec preberá Rodan, ktorý má za úlohu obnoviť svetlo kahanca.

Chlapcov sužuje zúfalstvo, miestami ich chytajú čierne myšlienky a to vôbec nepomáha hľadaniu, ale napriek všetkému konajú, pomáhajú si a aj keď pochybia, stále je nejaké východisko, ale až neskoro si uvedomia, čo bolo príčinou, že svetlo kahanca sa neustále zmenšovalo. Musia spoznať svoje túžby a až keď nad nimi získajú moc, vyhrajú. Samozrejme, svoju úlohu zohrá aj gryf, ktorého sa Bojan rozhodne zavolať, až keď je naozaj zle. Gryf im prichádza na pomoc a teda Bojan získava nádej, že sú hodní gryfovej pomoci a ich cesta je správna. Ja by som si priala namiesto gryfa, aby autorka použila bájneho Simargla, ktorý je viac spätý so slovanskou mytológiou, ale tento gryf, ktorí sa vyskytuje skôr v blízkovýchodnej, egyptskej či gréckej mytológii i tak len prelietal nad slovanským územím, čiže jeho pôsobenie je tak či tak v poriadku.

Kniha sa číta veľmi ľahko, doslova ju prelúskate za pár hodín. Príbeh odsýpa rýchlo, sledujeme putovanie odvážnych chlapcov po Veľkej Morave, spoznávame jednotlivé mestá, mestečká a stretávame aj historické postavy, autorka popisuje bežný život slovanského národa, ľudí pracovitých, čestných, obrábajúcich svoju pôdu, modliacich sa k svojim bohom, aj keď už tu je badať odklon od pohanstva, keďže šľachta viac či menej prijala nové náboženstvo a nového boha. Tieto myšlienky šíria franskí kňazi. Prostý ľud si však stále zachováva svoje zvyky, ktoré napriek všetkému pretrvávajú do dnešných čias. Nebezpečenstvo predstavuje Východofranská ríša, predchodca Nemeckého kráľovstva, ktorá bojovala s polabskými Slovanmi, Bulharmi, Čechmi a napádala Veľkomoravskú ríšu. Táto kniha je aj takým mini-dejepisom pre mladých čitateľov, ale aj pre dospelých, a je už iba na nich, či sa pustia do spoznávania našich dejín. Myslím si, že takýchto kníh, či už pre mladého, alebo dospelého čitateľa zaoberajúceho sa slovanskom mytológiou, je na našom knižnom trhu stále málo a táto téma si jednoznačne zasluhuje viac pozornosti.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Slovart.

Podrobné informácie o knihe:

• Vydavateľstvo: Slovart
• Počet strán: 232
• Väzba: pevná
• Rozmer: 145 x 230 mm
• Jazyk: slovenský
• Rok vydania: 2017

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.