Dobrodružstvá kapitána Báthoryho : Diablova pevnosť – Juraj Červenák

Po dramatickom úteku z benátskeho zajatia kapitán Kornélius Báthory a jeho druhovia v zbrani smerujú do chorvátskeho Medzimuria, krvavej pohraničnej oblasti medzi kresťanským a mohamedánskym svetom. Tu si oceľou a osobnou statočnosťou vydobyjú priazeň chorvátskeho bána Nikolu Zrínskeho, neľútostného turkobijcu. Súhlasia s tým, že po jeho boku podniknú trestnú výpravu na nepriateľské územie. Ešte pred tým však Báthory a kozák Voronin musia pomôcť priateľovi, mladému šľachticovi Bojanovi Gradovičovi. V predvečer vojny ich cesta plná nástrah vedie k zlopovestnej Diablovej pevnosti, jedine tam môžu zlomiť smrtiacu kliatbu. Navyše sa z ďalekých krajov, až zo srdca Osmanskej ríše, blíži iné, neslýchané nebezpečenstvo.

Príbeh slávneho turkobijcu Kornela Báthoryho pokračuje. A s ním aj jeho putovanie kresťansko-mohamedánskymi krajmi.

Z exotického prostredia blízkeho východu sa sa na chvíľu zastavíme v Benátkach, kde sa hneď po vyslobodení zúčastníme menšej potýčky medzi tamojšími mocenskými kruhmi. S veľkou dávkou šťastia sa Báthorymu a jeho spoločníkovi na cestách Voroninovi podarí vyviaznuť.  S novým sprievodcom- barónom Bojanom Gradovičom, smerujú rovno do pohraničného Medzimuria, kde konflikt s Turkom už dlho visí vo vzduchu. Problémy však na seba nenechajú dlho čakať, a než sa kapitán a jeho druhovia nazdajú, je ich ak húb po daždi. Všetky stopy vedú k skazkami opradenej Diablovej pevnosti (Vračigradu), ktorá nadprirodzené sily priťahuje lepšie ako magnet. Akoby toho ešte nebolo málo, musia svoju misiu splniť do piatich dní v stávke je totiž to aj život bojanovej sestry – Ľjubice Gradovičovej.

Tretí diel historicko-fantastického románu spod pera slovenského autora Juraja Červenáka je tu. A sním aj tradičná zmes poriadnej akcie, histórie a nadprirodzena. Ako sme si už zvykli, každý diel Báthoryho dobrodružstiev sa trocha líši od tých predchádzajúcich a Diablova pevnosť nie je výnimkou. Zmena prostredia a zmenšenie priestoru kde sa dej odohráva síce zapríčinili, že viac ako jeho opisy prostredia zaujmú čitateľa bojové scény, no vôbec to neprekáža. Okolitá krajina sa totiž to bojachtivými nepriateľmi len tak hemží a tvrdohlavosť niektorých je takmer legendárna.

K ďalšej zmene došlo tiež z pohľadu na rozprávanie postáv. V Bráne Irkally sme sa mohli stretnúť s rozprávaním buďto z pohľadu Báthoryho alebo derviša Čelebiho . V Diablovej pevnosti sa to trochu zmenilo. Všetka pozornosť sa sústredí na kapitána, zatiaľ čo postavy okolo neho postupne nadobúdajú alebo strácajú na dôležitosti. Snáď okrem verného parťáka Voronina, ktorý je vždy tam, kde je ho treba. Napríklad taký Bojan sa na začiatku zdal byť jednou z najdôležitejších postáv, avšak ku koncu sa jeho úloha postupne strácala.

Na predposledných stranách sa taktiež vrátime k polozabudnutému príbehu o synovi Michalovi. Musím povedať že skutočne iba vrátime, keďže záver knihy je zaujímavo ukončený. Keď som dočítala poslednú vetu, cítila som sa ako by mi zobrali jedlo spred úst. Skončiť pomaly uprostred vety. Toto sa robí? Musím však uznať, že po takomto závere sa proste nemôžem dočkať práve vydanej štvrtej časti. 😀