Knihy Lysanthys 1 : Dotyk draka – Stano Fatul

Z temného lesa číhali oči. Nebol to ale len jeden pár. Boli ich desiatky. Netrvalo dlho a šelmy sa ukázali vo svojej plnej kráse. Bolo počuť vrčanie a zavíjanie, keď vlci vychádzali z lesa. Keď obrovské množstvo vlkov zahltilo takmer celú čistinku, znenazdajky sa objavili ďalší. Zo všetkých strán lesa pribiehali vlky. Za každým stromom bol skrytý aspoň tucet šeliem, ktoré teraz vyrazili vpred. Z korún stromov začali zoskakovať vlky. Štekot, vrčanie, zavýjanie a kňučanie. Na čistinke už bola obrovská kopa vlkov, ale prichádzali a prilietali ďalšie. Vlky doslova pršali! Nastala vlčia apokalypsa!

Toto našťastie nebol úryvok z knihy Dotyk draka. Pripadá vám ale popísaná situácia tragikomická? To bolo jej účelom. Rovnaký pocit, aký máte teraz vy, som mal ja po dočítaní spomínanej knihy. Jej obsah ma k napísaniu scény s najväčším počtom vlkov na meter štvorcový silne inšpiroval. Prečo? Pokúsim sa vám to vysvetliť v nasledujúcich riadkoch.

Stano Fatul na fantastickej scéne nie je úplne neznáme meno. Pamätníci možno zachytili jeho prvý pokus o vydanie knihy, ktorý ale skončil nezdarom. Viacero z vás ale zachytilo jeho kampaň na štartovači, kde sa mu s výraznou pomocou rodiny podarilo vyzbierať prostriedky na vydanie svojho vysneného titulu. To je ale minulosť a dôležité je to, čo sa udialo nedávno. Stano Fatul v rámci selfpublishingu vydal prvý diel plánovanej trilógie Knihy Lysanthys s podtitulom Dotyk draka. Už pred vydaním sa dostávali na verejnosť sebavedomé vyhlásenia o redefinícii slovenskej fantastiky, o novej klasike a podobne. Celé to skôr pripomínalo promovanie hiphopového albumu, ale to tu riešiť nechcem. Dôležitá je kniha a to, či sa ma “drak” naozaj dotkol.

Príbeh začína prológom, v ktorom sa dozvedáme, čo bude pozadím diania v ďalších častiach knihy. Zoznamujeme sa s národom vlkolakov, národom škriatkov a na scéne sa objaví aj hrozba zo severu. Celá táto časť knihy je napísaná strašne dramaticky, osudovo a čo je hlavné, je plná pátosu. Dúfal som, že keď sa dianie presunie z dôležitých dejinných udalostí do bežného života Lysanthie, utrasie sa to trochu do normálu, avšak opak bol pravdou. Kým som sa dostal k tejto knihe, mal som Michaela Baya a jeho filmy za synonymum pátosu. To som ale nepoznal Drakea a jeho družinu. Pátos je tu všadeprítomný a miestami je až smiešny. Akákoľvek replika je ako z recitačnej súťaže, akákoľvek diskusia končí prísahami a sľubmi a aj myši v komore majú ambície zmeniť svet. Komunikácia medzi postavami je prepálená a od uveriteľnej má ďaleko. Kadencia výrazov ako braček, priateľ môj, druh môj a podobne je desivá. Úplným vrcholom bol rozhovor, v ktorom sa dve postavy nonstop oslovovali “mladý muž” a “starý muž”. Je jasné, že sa autor snažil napísať tzv. high fantasy, ale to “high” tu bolo asi trochu zle pochopené. Nemôže mať kráľ a vládca úplne rovnaký slovník ako chlapík, čo zametá ulice. Rozhovor milencov, rodiny, nepriateľov, úplne cudzích ľudí nemôže v každom z uvedených prípadov znieť rovnako. Rovnako vznešene, ultimatívne a priam divadelne.

Keď už sme pri tom divadle. Scény, v ktorých sa príbehy našich hrdinov odohrávajú, majú veľmi strohý, tak trochu divadelný charakter. Opisom sa autor vyhýbal, a tak čitateľ nevie nič viac o prostredí, kde sa príbeh odohráva. Vieme, že sme na hrade, v lese, pri rieke a podobne, ale žiadny detail alebo opis nám dopriaty nie je. Celé je to veľmi sterilné a ak by som mal podľa prečítaného opísať, aká Lysanthia je, nevedel by som odpovedať. Chcelo by to aspoň minimálny umelecký opis. Niečo, čo nám sprostredkuje atmosféru.

Čo sa diania týka, je to tragédia. Sú momenty, keď sa napríklad scéna lúčenia úplne zbytočne naťahuje, a na druhú stranu sú tu prípady, keď je putovanie odbité jednou vetou. Príbehu chýba plynulosť a tempo. Akákoľvek gradácia je zabitá prílišnou skratkovitosťou alebo naopak prešľapovaním na mieste. A je úplne jedno, či sme v úvode alebo v závere knihy. Nálada a tempo sa nemenia. Je ako prežúvajúca krava, ktorá žuje a žuje a iba občas prestane, keď ju niečo zaujme. Žuvanie ale negraduje, udržuje ho v monotónnom tempe.

Najväčším zabijakom celého príbehu je ale vlk. Vlk tu vystupuje ako deus ex machina a musím sa priznať, že mám po prečítaní Dotyku draka týchto tvorov plné zuby. Keby som mal dostať euro za každý výskyt slova vlk, alebo jeho variantu, v polovici knihy mám po hypotéke. Vždy, keď bol autor v slepej uličke alebo nevedel, ako ďalej postupovať, zjavil sa tam znenazdajky vlk. Vlky alebo vlci vždy vyriešili to, čo mal riešiť náš hrdina. Ten je v úvode daný do úlohy štatistu. Všetko sa okolo neho deje prakticky náhodne a s vlčou pomocou sa prebrodí prvými kapitolami. Od hrdinu by človek čakal trochu väčšie zapojenie sa do deja. Dúfal som, že aspoň pri tréningu, ktorý mu poskytovali údajne mocné bytosti, bude priestor na nadviazanie vzťahu s hrdinom a nejakú transformáciu. Znova omyl. Výcvik na mňa vplýval, ako keď skombinujete Kung-fu pandu a Matrix. Absurdné? Nie tak ako to, čo zažíval Drake. Lusknutím prstov sa z ustrašeného motáka stáva kombinácia Gandalfa, Nea a Mojžiša.

Ako sú na tom iné postavy? Ešte horšie. Ploché charaktery, ktoré sa zjavujú a objavujú bez nejakej väčšej logiky presne podľa toho, ako to autorovi pasuje, a aby to vyriešilo jeho nemohúcnosť urobiť z Drakea uveriteľného hrdinu. Súboje? V istých momentoch sledujeme anatomicky nemožné kreácie, a keďže autor nezvláda súboje jeden na jedného, viete si predstaviť, ako asi dopadla ultimátna bitka v závere knihy. Kaleidoskop príšer, na ktoré si autor spomenul, nejako bojuje, ale ak by ste sa tešili na taktiku, úskoky, výpady a podobne, smola. Dostanete iba jednoduché “hurá na nich!”.

A takto by som mohol pokračovať ešte dlho. Asi ešte nikdy som si neurobil pri čítaní knihy pre potreby recenzie toľko poznámok a výpiskov. Najsmutnejšie je to, že som z nich v tomto texte použil asi desatinu. Ak by som to teda mal zhrnúť, táto kniha je tragédia. Zlyháva, v akomkoľvek smere sa na ňu pozriete. Je zlá dokonca aj z formálnej stránky, keďže preklepy a nelogické vety nie sú vzácnosťou. Ale to, že redakcia veľmi kríva, bolo jasné v momente, keď sa v jednom odstavci vyskytlo to isté slovo päťkrát. Prečítať Dotyk draka bolo utrpenie a myslím si, že každý, kto má aspoň minimálny vzťah k fantastike a nie je vyslovene martýr, ju zatvorí niekde zhruba v strede prológu. Viac vášho času si táto kniha naozaj nezaslúži. Slovenská fantastika na tom nie je ideálne, to vieme asi všetci. Nie je na tom ale ani zle a ja si dokonca dovolím tvrdiť, že jej pomaly svitá na veľmi dobré časy. Tento paškvil k jej rozvoju neprispel ani trochu, aj keď mala podľa vyjadrení autora všetkým ukázať, ako sa to robí. Je sympatické, že má autor sebavedomie. Sebavedomie by malo mať ale nejaký reálny základ. Autor v záverečnom poďakovaní uviedol, že v sebe vyformoval myšlienku (nepýtajte sa ma, čo to znamená) – zodpovednosť. Ak mu môžem poradiť, tak okrem študovania zbraní, spôsobu boja, oblečenia, architektúry a takého toho elementárneho základu na písanie, by si mal v sebe “vyformovať” ešte jednu vec – pokoru.

• Vydavateľstvo: Stano Fatul
• Počet strán: 210
• Väzba: brožovaná
• Rozmer: 130 × 190 mm
• Jazyk: slovenský
• ISBN: 9788097264413
• Rok vydania: 2018