Kronika Jennifer Strangeové : Poslední drakobijce – Jasper Fforde

Kde jsou ty časy, kdy bylo kouzelnictví nepostradatelné? Dalo se s ním zachránit království, prošťouchnout ucpaný odpad a obstaralo spoustu dalších užitečných věcí. Jenže jeho význam upadá. Instalatér je lacinější než kouzelník a na létajících kobercích se rozváží pizza. Patnáctiletá Jennifer Strangeová řídí kouzelnickou agenturu Kazam, která se v těžké situaci tak tak probíjí…

Jennifer Strangeová má ešte len pätnásť, a už úspešne riadi čarodejnícku agentúru Kazam. Napriek tomu, že to nie je príliš exkluzívna pozícia je na svoje úspechy hrdá. Keďže je sirota, životom sa musela prebíjať a riadiť Kazam tiež nie je jednoduché. Čary sú vcelku chaotický biznis. Čarodejníci sú od prírody svojskí a ťažko organizovateľní. Pre zlú situáciu na trhu im navyše prudko klesajú príjmy. Kúzla sú stále menej populárne a je potrebné vypisovať nekonečné množstvo tlačív aj za ten najmenší čarodejnícky úkon. Situácia sa skomplikuje keď sa začnú objavovať výkyvy v hladine mágie a všetci jedinci schopní vidieť do budúcnosti predpovedajú smrť posledného draka. Draky sú najmocnejšie čarodejné bytosti a sú priamo spojené s hladinou mágie vo svete. Smrť posledného draka by mohla čary navždy zničiť. Čím by navyše rozhodne spravili Kazamu škrt cez rozpočet….

Rozhodne nejde o klasické fantasy. Poslední drakobijce sa skôr podobá na akúsi fantasy verziu legendárneho diela D. Adamsa Stopárov sprievodca galaxiou. To je rozhodne pocit ktorý v čitateľovi kniha zanechá kvôli množstvu vtipov a slovných hračiek a tiež rýchlym plynutím deja. Nečakajte však žiadne seriózne hrdinské epické fantasy aj keď sa budú riešiť osud sveta a mnoho vtipov myslel autor veľmi vážne…

Príbeh sa odhoráva vo fiktívnej paralelnej realite v Nespojenom kráľovstve, zloženom z malých kráľovstvíčok, ktoré zhruba odpovedajú anglickým grófstvam. Autor sa opisu a vysvetľovaniu sveta a jeho histórie príliš nevenoval. Prezradil len toľko čo bolo potrebné pre pochopenie príbehu a zopár ilustračných historických udalostí, ktoré čitateľom pomôžu orientovať sa v náture obyvateľstva. Vieme, že Herefordské kráľovstvo, v ktorom žije Jennifer susedí s dračím územím, do ktorého nesmie nik vstúpiť a pred pár rokmi zažilo veľkú vojnu s trolmi zo severu. Vojna zanechala mnoho ľudí v chudobe a krajina je plná sirôt a vdov. Napriek tomu je Hereford jedno z bohatších kráľovstiev a kráľ si môže dovoliť žit zhýralým životom. Je to veľmi moderný kráľ, ktorý ľudí popravuje len zriedka no bez problémov vydáva množstvo ediktov, ktoré dopomôžu jemu a jeho známym nabaliť sa peniazmi z fondu sirôt či daní z marcipánu – neznie vám to povedomo?

Poslední drakobijce patrí síce medzi knihy pre deti a mládež, no čitateľ stále nachádza silne ironické vyjadrenia o našom vlastnom svete, ktoré často triafajú priamo do čierneho. Hneď ako sa rozkríkne, že posledný drak umrie a dračie územie sa uvoľní, vyrážajú k miestu stovky, až tisícky ľudí kempovať, aby videli čo sa bude diať a rýchlo si mohli vykolíkovať kúsok hodnotnej zeme pre svoje potreby. Je to proste veľmi realistický scenár. Ďalší výstižný moment nastal, keď Jennifer v televíznej talkshow prirovnala ľudí čakajúcich na smrť draka k bande supov, ktorí skáču okolo ranenej zebry a čakajú kedy ju budú môcť zožrať, načo telefonické linky okamžite zahltili telefonáty zebrej asociácie a nadácie sup, ktorým sa nepáčilo takéto negatívne a navyše stereotypné zmýšľanie o majestátnych supoch alebo, že líči zebry ako pasívne obete. Príbeh jednoducho trefne vystihuje absurditu niektorých fenoménov našej spoločnosti.

Autorovi sa vydarila aj hlavná hrdinka. Má silnú povahu a aj keď je zavalená kopou problémov – pracovných, existenčných a dokonca aj politických – nevzdáva sa. Vždy si sadne a popremýšla aké je najlogickejšie a najmorálnejšie riešenie situácie a podľa toho sa zariadi. Za svojimi názormi a rozhodnutiami si navyše stojí. Aj keď sa v budúcnosti teoreticky črtá nádejný románik, v diele nie je žiadna romantická zápletka. Predsalen, Jennifer má úplne iné problémy. Čitateľov si získa aj jej domáci miláčik, Zverokvark, ktorý je opisovaný ako niečo medzi velociraptorom a mixérom. -odporný ako kôpka hnilých vajec, zubami bez problémov rozhryzne železo, no je priateľský a oddaný.

Dej knihy ubieha v primeranom tempe. Keďže má iba dvestotridsaťpäť strán autor necháva dej plynúť rýchlo a svižne sa pohybuje od jedného šokujúcemu zvratu k druhému. Tie sú navyše majstrovky vypočítané tak, aby vám nebolo jasné čo sa stane už od začiatku knihy, ale prídete na to vždy zároveň s postavami. V posledných kapitolách začnú do seba všetky veci rýchlo zapadať, jeden problém rieši druhý a vy sa tešíte, ako si to autor dobre vymyslel. Prekážalo mi iba, že niektoré veci autor zahrnul čisto kvôli vtipu, no možno mu krivdím a načrtával zápletky do nasledujúcich dielov.

Poslední drakobijce je skvelá kniha hlavne ak hľadáte príjemné čítanie na chvíľu. Je krátka, vtipná a dobre napísaná. Pobaví veľkých aj malých a na poličke vyzerá veľmi dobre. Aj keď sa pravdepodobne nestane vašou najobľúbenejšou knihou na svete, prečítať si ju je skvelý zážitok a podobných kníh by na našom trhu malo byť viac!