Martin Hatala: Whiskey, krv a striebro

Pokiaľ má nejaký obyvateľ Los Angeles problém nadprirodzeného charakteru, existuje osoba, ktorá sa na problémy tohto druhu špecializuje. Široko-ďaleko je známy ako čudák a o obľúbenosti by sa hovoriť určite nedalo. Ak sa niekde ukáže, ľudia si okamžite začnú šepkať. Nosí klobúk, kabát a revolver so striebornými guľkami. Ten ale nie je jeho hlavnou zbraňou. Ako súkromný vyšetrovateľ v Los Angeles disponuje aj dedukciou a skvelým odhadom. Je sarkastický a priamočiary. Volá sa Christopher Orchard.

Knižná prvotina Martina Hatalu, ktorá vyšla vo vydavateľstve Artis Omnis, nám prináša päť príbehov súkromného vyšetrovateľa v období zlatej éry filmu. Hatala nie je úplný nováčik a aj keď ho široká verejnosť v rámci popkultúrnej komunity možno o niečo viac registruje ako stand-upistu, má za sebou aj literárnu minulosť. Od roku 2004 je členom Spišského literárneho klubu a na konte má aj niekoľko víťazstiev v rôznych literárnych súťažiach. Podarilo sa mu ale z piatich samostatných príbehov vytvoriť fungujúci a dostatočne zaujímavý a prepojený celok?

Prvé dva príbehy sú rozsahom kratšie a čitateľovi dávajú možnosť spoznať reálie Los Angeles v roku 1937. Spoznávame aj hlavného hrdinu, ktorý robí to, v čom je najlepší. Rieši problémy, ktoré by štandardný vyšetrovateľ asi nevyriešil. Po prvých dvoch príbehoch som si hovoril, že aj napriek tomu, že ma dianie vyslovene nestrhlo, priestor na gradáciu tu stále je. Tretí príbeh je už o poznanie dlhší, ale, žiaľ, opakujú sa v ňom tie isté chyby, ktoré ma odrádzali v úvode. A rovnakého pocitu som sa nevedel zbaviť už do konca knihy. Kde bol teda problém?

Hatalovi sa v každom príbehu darí zaujať úvodom. Tajomný a zdanlivo neriešiteľný problém vyzerá vždy na prvý pohľad zaujímavo a lákavo. Hlavný hrdina sa chtiac-nechtiac stane vždy súčasťou niečoho oveľa komplikovanejšieho a tu sa to pomaly začína drhnúť. Niektoré aspekty príbehu mi pripadali zbytočné a boli tam vyslovene na efekt. Ako by mal pri tvorbe autor zoznam, z ktorého si postupne odškrtával, čo tam už dal a čo by ešte mohol prihodiť. Funkčnosť týchto elementov je potom otázna. Ako krásny príklad funguje návšteva Ružomberka, ktorá síce cestou prináša akúsi auru niečoho väčšieho, ale v závere by bolo úplne jedno, kde by sa daný príbeh presunul. Návšteva Slovenska je teda nefunkčná a iba pre efekt a aura, ktorá ma vcelku bavila, vyšumela do prázdna. Čo sa týka riešenia prípadov, to nie je o nič lepšie.

Christopher Orchard má istý šiesty zmysel a nie je to nič zlé. Avšak ak si vysvetlenie zamotaného prípadu doslova vycucá z prsta, čitateľ je sklamaný. Neexistuje tu šanca, že by si v závere človek povedal, že toto mi ušlo a toto s tým súvisí. Žiadne rozhadzovanie odrobiniek naprieč príbehom sa nekoná. Čitateľ sa nemá čoho chytiť, nemá čo zbierať a na konci analyzovať. Orchard skrátka vysype veci, ktoré si všimol, našiel, vyriešil a nikdy ma to, žiaľ, nešokovalo alebo neprekvapilo. Bolo mi to vo výsledku úplne ľahostajné, lebo ak by povedal niečo úplne iné, tiež by som to musel len akceptovať. Akákoľvek polemika nebola možná. A to je, myslím si, pri príbehoch s detektívnou zápletkou výrazný problém.

Hatala ale nenapísal iba detektívku, ale vložil do svojich príbehov veľmi výrazný fantasy prvok. Ten funguje a situácia, že nie všetko vyzerá tak, ako sa na prvý pohľad zdá, vrátane hlavného hrdinu, dokáže zaujať. Okrem tuctových fantasy elementov tu máme aj mnohé bytosti a situácie, ktoré nie sú vyslovene okukané a pôsobia veľmi sviežo. Samotná podstata hlavného hrdinu nám nie je dopodrobna vysvetlená a rúško tajomstva je tak prítomné od začiatku do konca, čo veľmi oceňujem.

Whiskey, krv a striebro nie je vyslovene zlá kniha. Má množstvo zaujímavých momentov, ale rovnaké množstvo ich má len pre efekt. Zápletky sú vyriešené občas kostrbato, občas tak, že čitateľ je nútený to iba akceptovať a hotovo. Tempo a gradácia by občas potrebovali o niečo viac nakopnúť a možno by sa tak knihe podarilo čitateľa oveľa viac strhnúť. Škoda nevyužitej šance týkajúcej sa niečoho väčšieho, čo mohlo byť oveľa viac prítomné a hmatateľné. Hatalove príbehy sú čitateľný priemer, ktorý neurazí, ale výraznejšie nezasiahne. Za skúšku ale určite stoja.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvo Artis Omnis

• Vydavateľstvo: Artis Omnis
• Počet strán: 432
• Väzba: brožovaná
• Jazyk: slovenský
• ISBN: 978-80-8201-009-4
• Rok vydania: 2018