Mŕtvy na Pekelnom vrchu – Juraj Červenák

Historická detektívka. Prvý prípad kapitána Steina a notára Barbariča, ktorí sú na stope zločinu v habsburskom cisárstve za vlády Rudolfa II. Na konci 16. storočia zúri v kresťanskom pohraničí vojna s Osmanskou ríšou. Turci sa pokúšajú preniknúť k bohatým banským mestám v hornom Uhorsku. Vojnového veterána Steina vyšlú do Štiavnice odhaliť zradcu, ktorý sa chystá nepriateľom ukázať tajnú cestu do dobre opevneného mesta. Pátranie ešte skomplikuje vražda miestneho šľachtica. Stein musí spojiť sily s mestským notárom Matejom Barbaričom, aby rozplietol klbko sprisahaní a zločinov, z ktorých mnohé siahajú hlboko do minulosti. Zdá sa, že všetko súvisí so zlorečeným Pekelným vrchom – mnohí veria, že sa na ňom zjavuje duch zhýralej meštianky, a po nociach sa tam rozlieha vytie psov, čo strážia bránu do záhrobia.

Kapitánom Báthorym započal Červenák svoj odklon od fantasy a v knihe Mŕtvy na Pekelnom vrchu ďalej pokračuje. Kým v Dobrodružstvách Báthoryho ide stále o prevažne akčný román a s menším kúskom fantastiky, tak v tejto knihe budete hľadať to fantasy márne. Mŕtvy na pekelnom vrchu je totiž dobový román, aj keď isté mystično tam je. O akciu vás ale Ďuro predsa nemohol pripraviť!

Kniha sa odohráva na konci 16. storočia (asi pol storočie pred Báthorym), v Bánskej Štiavnici za vlády Rudolfa 2. v časoch protitureckých vojen. Kapitán Joachim Stein je vojnový veterán a hrdina, ibaže z posledného boja odišiel s postreleným kolenom a jeho vojenská kariéra v prvej línii je zdá sa u konca. Stein je ale proste vojak a odchod zo služby rázne odmieta a služby kapitána Steina sú neoceniteľné a to si poľný maršál Adolf von Schawrzenberg a gróf Miklós Pálffy dobre uvedomujú. Turci totiž plánujú ohroziť strategickú oblasť Uhorska okolo Štiavnice. Táto oblasť je ale veľmi dobre chránená a bez pomoci to nejde, čiže je nutné vypátrať zradcu a zachrániť tak Bánsku oblasť pred vpádom Turkov.

K Steinovi sa pripája aj trocha mlčanlivá postava kaprál Jaroš. Jaroš toho veľa v knihe neprehovorí, skôr som ho bral ako predĺženú ruku Steina. Bol tam hlavne na čiernu robotu a získavanie informácii pomocou mučenia “in tortura”.

V Štiavnici a v jej okolí sa ale ani jeden z nich nevyzná a nepoznajú ani tunajších ľudí a miestne pomery. Pripája sa k ním teda postava Mateja Barbariča. Miestny notár, študoval logiku a jeho otec bol síce slávny turkobijca no Matej toho v tomto smere moc nepodedil a meč drží v ruke skorej ako panna ….. (nech si každý doplní čo uzná za vhodné). Barbarič je mentálne snáď ešte v puberte a kým jeho rovesníci už majú dávno aspoň dve deti, tak on sa stále naplno venuje vínu a osamelým paničkám. Pre mňa pri tichom Steinovi a ešte mlčanlivejšom Jarošovi jasne najobľúbenejšia postava (a najhumornejšia). Na prvý pohľad je jasné, že Stein a Barbarič, sú dva opačné protipóly. Ale práve o to lepšie sú ich vzájomné rozhovory!

Spoločne sa teda toto trio vydáva za odhalením zradcu. Ibaže to nie je také jednoduché. Pri ich pátraní sa začínajú kopiť mŕtvoly, objavujú sa vraždy, jedna podivnejšia ako druhá. Vraždy pravdepodobne súvisia s ich pátraním a tak sa vydávajú po stopách vraha/vrahov a snažia sa rozpliesť tieto záhady. Problém ale je, že čím viac odpovedí získajú, tým vznikne viac nových otázok a možností. Postupne v príbehu začne pribúdať množstvo postáv, podozrivý je skoro každý a u mnohých by to dávalo logiku. Postupom času už som si prestal lámať hlavu, kto v tom môže mať prsty, možností bolo priveľa. Ale to je asi znak dobrej detektívky nie? Bolo by asi blbé, ak by som hneď tušil, kto to je.

Priznám sa, že detektívku som ešte nečítal takže v tomto smere si to hodnotiť netrúfam. Už keď detektívky tak jedine tie z televízie a to sú všetko moderné, s novodobými vyšetrovacími metódami. Vzhľadom na historické zasadenia deja, si postavy museli vystačiť so svojim umom a s presvedčovacím umením kaprála Jaroša. Ale intelektuálne dedukcie ako zo Sherlocka Holmesa tu nehľadajte, toto je Červenák. Je to skorej dobrodružnejšie a akčnejšie. Aj keď Ďuro tento krát krvou trocha šetri. Aj pri mučení sa to zaobišlo bez párania kože a striekajúcej krvi.

Záverečný verdikt:

Červenák skúsil rozvíriť vody iného žánru a síce neviem porovnať s inými detektívkami, tak myslím že uspel. V historickej detektívke samozrejme nemá dnešné vymoženosti pri vyšetrovaní a tak bol nútený staviť na inú kartu. Tou boli kulisy, hutná atmosféra a perfektné dialógy. Čiže všetky veci v ktorých autor vyniká.