Ohnivé znamenie – Juraj Červenák

Nález ľudských ostatkov v podunajských lesoch privedie Barbariča na stopu bezohľadných lupičov a priekupníkov s otrokmi. Notár si zavolá na pomoc Steina a Jaroša a spolu putujú do Prešporka. Tam musia zistiť, ako únosy mladých žien súvisia s tajomnou samovraždou bývalého richtára a vyčíňaním prízraku, ktorého obete nachádzajú s ohavnými popáleninami. Posledné, čo Prešporok v predvečer volieb a veľkého výročného jarmoku potrebuje, je rozsiahle vražedné sprisahanie..

Pri čítaní ďalšieho fantastického diela od nášho najlepšieho spisovateľa fantasy žánru, mi miestami tuhla krv v žilách. A že o tie miesta nebola núdza! Ohnivé znamenie nie je určené očiam slabých pováh. Je poriadne drsné.
„Ďuri“, ako sme si ho zvykli familiárne nazývať, vo svojom mystickom krváku opäť demonštruje svoj spisovateľský talent posunutý na spisovateľskú vyspelosť. Vyznačuje sa hlavne výstižnými opismi, v ktorých nie je ani slovka navyše, čo býva problémom u mnohých autorov, no zároveň nám zdelí všetko, čo je potrebné fakticky či esteticky. Občas pri čítaní síce natrafíte na príliš naturalistické vyobrazenie no to dielku práveže pridáva na autentickosti doby, v ktorej sa odohráva.

Všeobecne je známe, že Červenáka obľubuje skôr mužská vzorka čitateľov no Ohnivé znamenie, by tento návyk mohlo zmeniť. V každej predstaviteľke nežnejšieho pohlavia drieme kúsok feministky, priznajme si to dámy, a žiadnu z nás nenechajú chladnou zločiny páchajúce na ženách, ktorých je kniha presýtená.

V istých momentoch by Ohnivé znamenie mohlo byť označené za intelektuálnejšiu alternatívu 50 odtieňov sivej, akurát, že by horlivé „nástky“ od praktík BDSM skôr odhovorila, ako ku nim prilákala. Aj keď postavy v diele nám potvrdzujú starú dobrú povedačku „Sto ľudí, sto chutí.“. A že tie chute boli u niektorých riadne zvrátené…

Veľkou prednosťou knižky ako aj celej Červenákovej tvorby, ktorú by bol hriech nevyzdvihnúť, je výskyt nadčasových tém ako zločiny tých, ktorí nám vládnu a ich potrestanie či „potrestanie“, povery a náboženstvo no a samozrejme medziľudské vzťahy. Je to potešujúcim dôkazom toho, že životné pravdy nenájdeme len v prvoplánovej literatúre.

Čo sa týka Steina a Barbariča, až teraz som si uvedomila charakterové podobnosti s Geraltom a Marigoldom (Zaklínač). Vážnosť kontra humor, strohosť kontra neustále a niekedy nezmyselné brbľotanie vedú k mnohým vtipným dialógom a scénkam, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou Červenákových historických detektívok.

Ohnivé znamenie odo mňa získava plný počet, pretože obsahuje všetko, čo má mať kniha, pri ktorej si prajete, aby nikdy neskončila tj. zaujímavú zápletku, nečakané rozuzlenie, napínavý dej a už spomínaný humor. Opäť raz som si po dočítaní Ďuriho knižky s radostným povzdychom povedala „Vďaka za ihlu v kope sena slovenskej literatúry!“ A myslím, že nie som sama, ktorá je Ďurimu vďačná za prácu, ktorú robí a za to, že ju robí svojsky a tak dobre.