Prašina : Vojtěch Matocha

12.október 201821.máj 2019 drackula 4698 Views 0 Comments Paseka, Prašina

Dobrodružná middle-grade s twistom… či vlastne ani nie.

Tajomné miesto uprostred Prahy, kde nefungujú výdobytky modernej vedy a techniky? Vitajte na a v Prašine. Už nejaký ten piatok počúvame z Čiech megapozitívne ohlasy na Prašinu od Vojtěcha Matocha, ktorú vydala Paseka vo veľmi podarenom balení. Všetky recenzie sa odvolávajú na Foglara… ale ono je to dobrodružná middle-grade – pre rýdzich Slovákov, ku ktorým sa hlásim aj ja – dobrodružný román pre 8- až 12-ročných.

Autor dokázal vybudovať úúúžasnú atmosféru! Prašina je tajomná mestská časť uprostred Prahy, kde nefunguje elektrina ani nič ostatné, bez čoho si dnes ani nedokážeme predstaviť život. Chladnička. Práčka. Rýchlovarná kanvica. Ani rádio. Prašina má presné hranice a mimo ne existuje súčasný svet. Hlavným hrdinom je Jirka, ktorého dedko žije ešte stále na Prašine. Jirka príde jedného dňa na neohlásenú návštevu k dedkovi a načape ho tam s neznámym chlapom. Kujú spolu pikle. Keďže ich prenasledujú zláči, začína sa 260 strán trvajúca utekačka pred zloduchmi, pričom cieľom Jirku a jeho kamošky Anastázie (ktorú všetci volajú En) je zachrániť Prašinu.

Atmoška? Super!

Akcia? Poriadna!

Dej? Mega!

A prečo to nie je za plný počet bodov? V Prašine totiž ostalo toľko klišé detskej dobrodružnej literatúry, až je to des. Prvá a úvodná kapitola je tak neuveriteľne nezáživná, že nebyť odporúčania od dôveryhodnej osoby, ďalej nepokračujem. Prvá kapitola mala byť vyškrtnutá hneď na začiatku. Už v druhej kapitole to autor totiž naplno rozbalí.

Prvý otáznik vo vás ostane, keď decká utekajú naprieč Prašinou a Tondu, jedného z trojice, lapí hnusný chlapík a vtiahne ho k sebe do domu. Decká obehnú celú ulicu, aby týpkovi zazvonili cez predné dvere, ale nevedia dom nájsť, tak si povedia, že odporný týpek, z ktorého ide des a hrôza, isto Tondu pustil bez všetkého na slobodu. A Tonda šiel domov, a Jirka s En sa naňho vykašlali. A vy ako čitateľ myslíte po zvyšok knihy len na chudáka Tondu a že čo sa mu, preboha, mohlo stať!

Asi po päťdesiatich stranách, keď si poviete, že je to supersky dobrodružné, zrazu autor zabarikáduje dej päťstranovým vysvetľovaním. Deti sa v podstate vlámu do domu a starká niežeby ich vyhodila, zavolala na nich policajtov… nie, ona im dá prednášku o histórii Prašiny. Typický príklad, keď autor píše pre 8- až 12-ročných a potrebuje hrdinom naliať vedomosti do hlavy a nezvláda to – príde na rad niekoľkostranový súvislý výklad. Podobných je v knihe ešte niekoľko.

V polovici knihy potom čitateľ nadobudne pocit, že hrdinovia na striedačku pred niekým utekajú alebo sa schovávajú, alebo počúvajú poučný výklad dospelákov. A vtedy si už prestanete užívať čítanie a čakáte ten na vytúžený koniec, ktorý nie je vôbec taký vyburcovaný, ako očakávate.

Myslím si, že redaktor skúsenejší práve v žánri middle-grade, teda v literatúre pre 8- až 12-ročných, by dokázal z textu vyťažiť viac a hlavne ho zbaviť všetkých žánrových klišé, ktoré v tomto type literatúry nie sú žiadané. Chválim však autora za super nápad aj spracovanie. Je to zaujímavý počin a podobných kníh je menej ako šafranu. Určite na Prašinu zavítajte, stojí to za to!