Príbeh kráľovraha: Meno vetra – Patrick Rothfuss

Kvothe vyrastá v spoločnosti kočovných umelcov. Šťastné detstvo ukončí nepochopiteľná vražda jeho rodičov a všetkých, ktorých mal rád. Túžbu pomstiť smrť blízkych potláča potreba vyrovnávať sa s nástrahami bežného života. Po období osamelosti sa Kvothe ocitá v nepriateľských uliciach Tarbeanu, kde si hojí rany na duši a postupne sa preberá z letargie. Rozhodne sa pre štúdium na univerzite, kde sa presadí aj napriek nízkemu veku a nedostatku peňazí. Objavuje hodnotu priateľstva i silu nepriateľstva. Spoznáva príjemné aj trpké stránky prvej lásky. Je vnímavejší a šikovnejší ako iní ľudia, ale život mu stavia do cesty aj väčšie prekážky. Musí bojovať s chudobou, predsudkami i s vlastnými pocitmi. Pritom však nezabúda na predsavzatie vypátrať vrahov svojich rodičov. Ľudia, ktorých hľadá, sa v jeho svete považujú za bytosti z rozprávok, ale ich meno sa vyslovuje len šeptom. Kvothe sa pri honbe za mýtom postupne – a neúmyselne – sám stáva legendou.

Prvý diel z budúcej trilógie Príbeh kráľovraha sa začína v taverne za dedinou, kde hŕstka mužov v strachu predebatováva zvesti o démonoch. A to nie sú jediné podivné správy, čo sa šíria krajinou. Istý kronikár sa dopočul, že by sa v tejto krčme mohol dozvedieť skutočný príbeh o Kvothem – legendami opradenom mágovi a bojovníkovi, hrdinovi o ktorom sa spievajú piesne a rozprávajú povesti, ktoré zaiste počul každý. Keď sa muži poberú domov, kronikár nájde, čo hľadal. Kote, nevýrazný muž za pultom, ktorý celé dni leští poháre, je v skutočnosti slávny Kvothe Nekrvácajúci. Kvothe súhlasí so spísaním svojho príbehu a kvetnato opisuje, ako sa stal hrdinom.

Po dlhšom úvode sa na čitateľa príbeh spustí ako lavína. Kvothe vyrastal medzi kočovnými umelcami. Celé detstvo sa od rodičov, umelcov a cestovateľov učil najrôznejším druhom umenia, no tiež praktickým zručnostiam ako napríklad spoznávanie liečivých rastlín. Najviac ho však inšpiroval jeho tútor Abenthy, keď privolal vietor tým, že poznal jeho meno. Malý Kvothe sa okamžite rozhodol ísť na univerzitu a naučiť sa pomenovávať veci. To sa mu však podarí až po mnohých rokoch a kope ťažkých životných skúšok.

Napriek tomu, že hlavná dejová línia knihy je klasický fantastický príbeh mladej siroty, ktorá sa rozhodne nájsť nový domov na univerzite, Kvotheho príbeh je niečím výnimočný. Takmer v celej knihe je odkázaný sám na seba. Nespolieha sa na pomoc priatelov či autorít. I keď je na svoj vek výnimočne šikovný a inteligentný, neustále sa dostáva do problémov. Čo si navaril, musí si aj zjesť. Ani v najťažších situáciách sa nevzdáva a vždy hľadá najlepšie riešenie. Zaujímavé je, že mnohé zo svojich hrdinstiev vidí skôr ako nutnosť, či jediné východisko, než príležitosť získať večnú slávu. Keďže príbeh je rozprávaný v prvej osobe, čitateľ vie o každom jeho myšlienkovom pochode a chápe jeho rozhodnutia. Veď bol s ním, keď sa snažil prežiť v lese na korienkoch, keď žobral na uliciach, vie o každom jeho otlaku…

Skutočne každom. Autor opisuje Kvotheho dni do najmenšieho detailu. Vieme čo jedáva, ako spí, aké má povinnosti…dielo tak naberá skutočne epickú dĺžku. Dĺžka knihy však nie je problém. Je písaná kvetnato, no napriek tomu sa ľahko číta. Vďaka spomínaným podrobným opisom som sa do hlavnej postavy dokázala bez problémov vcítiť a spolu s ním v napätí uvažovať, ako by sme sa mohli dostať zo šlamastiky.

Príbeh sa odohráva vo fantastickom svete, no podrobnosti o ňom sa dozvedáme pomaly a postupne. Je záhadný, no zjavne živý. Spomínajú sa mená národov a jazykov, piesní a hier, z ktorých väčšinu čitateľovi nikto nepriblíži. Akoby bol skutočne v cudzej krajine, kde sa stretáva s novými reáliami na vlastnej koži a nie o nich čítal v encyklopédií. Rothfussov svet je prepracovaný a je poznať, že s ďalšími dielmi bude všetko do seba viac a viac zapadať. Za jeden z najväčších plusov musím označiť premyslený systém fungovania mágie, ktorá je skôr vecou dlhoročného štúdia a detailného porozumenia prírodných zákonov než rýchlo pečenou talentovou záležitosťou, kde sa niekto už narodil schopný premieňať ľudí na žaby.

A mágia nie je jediným logickým prvkom knihy. Správanie väčšiny postáv je verné realite a prečítala som si aj pár životných právd či filozofických úvah s ktorými som musela okamžite súhlasiť. Som si istá, že mnoho čitateľov práve realistickosť diela ocení. Kvothe síce žije vo fantastickom svete, no jeho rozprávanie vás jednoducho pohltí a keďže je podané skutočne detailne a premyslene, zhltnete mu všetko aj s navijákom.

Aj keď sa mi zo začiatku kniha čítala ťažšie s prvými zápiskami do kroniky som sa do nej neskutočne zahryzla. Kvotheho očami som bola priamo v centre diania, prežívala som každé jeho sklamanie aj vítazstvo, boleli ma jeho zranenia. Jednoznačne túto knihu odporúčam. Napriek tomu, že hlavný hrdina je muž, myslím si, že sa v nej nájde čitateľ akéhokoľvek pohlavia. Iste to bude aj pre vás skvelý zážitok. Treba si len na poličke spraviť dosť miesta aj pre ďalšie dva diely.