Sedem minút po polnoci – Patrick Ness

Conora trápia desivé sny – každú jednu noc, odkedy mamu v nemocnici sužujú liečebnými procedúrami, ktoré aj tak nezaberajú. Ale tento sen je iný. Keď sa dnes v noci nečo po polnoci Conor prebudí, v okne ho niekto čaká. Niekto starodávny. Niekto, koho neočakával. Netvor starší ako ľudstvo samo, ktorý Conorovi porozpráva tri píbehy o láske, o strate i o nádeji. Ale na oplátku chce od Conora počuť to, z čoho má najväčší strach: chce počuť pravdu.

Sedem minút po polnoci napísal Patrick Ness na motívy výnimočnej autorky Siobhan Dowd. Ide o príbeh, ktorý by ste spočiatku mohli považovať za detský a určený pre mladšie vekové kategórie, po prečítaní si však uvedomíte, že si Conorovo rozprávanie nesie hlbšie posolstvo a pri každom čítaní tu nájdete niečo nové, niečo, čo vás práve v danú chvíľu osloví a upriami vašu pozornosť a myšlienky novým smerom. A teda by som toto rozprávanie odporučila skôr starším čitateľom, takým, ktorí už nad tým, čo čítajú premýšľajú a vychutnávajú si to.

Conor je takmer obyčajný chlapec. Má “menšie” problémy, šikanujú ho, jeho rodičia sú rozvedení a mama zomiera na rakovinu. Nečaká ho práve najsvetlejšia budúcnosť a navyše sa jeho problémy a vnútorný nepokoj zhmotnia do netvora, čo sa za jeho domom zjavuje vždy sedem minút po polnoci.

Jedna vec je však na Conorovi viac než neobyčajná – tohto netvora sa vôbec nebojí. Vypočuje si tri príbehy, ktoré sa skončia úplne inak, ako by ste boli očakávali a istým spôsobom pomôžu aj vám v tom, že zistíte, že sa niekedy dá pozerať na veci z viacerých uhlov pohľadu.

S Patrickom Nessom som prišla do kontaktu prvý raz vo svojom živote, a tak som mala pred čítaním “čistý štít”. Teraz však už viem, že je to jeden z mála skutočne výnimočných autorov, s ktorými som sa v poslednom čase mala možnosť stretnúť. Píše stručne a každé slovo niečo znamená, nie je v píbehu len tak, do počtu. Kým prídete na to, ktoré slovo čo znamená a ako presne do celého príbehu zapadá, budete si môcť Sedem minút po polnoci prečítať viackrát. A verte tomu, že budete chcieť.

A nielen kvôli naozaj kvalitnému príbehu. Sedem minút po polnoci má dychberúce (a to myslím vážne) ilustrácie, ktoré dokonale dotvárajú atmosféru celej knihy. Vďaka nim budete mať pocit, že sa vám do rúk dostal naozaj skvost, ktorý je potrebné chrániť ako oko v hlave.

Postáv, ktoré sa tu vyskytujú nie je veľa a celá kniha v podstate nie je o postavách, ale o tom, aké pocity a myšlienky vo vás vyvolá a ako zaručí, že sa vám v hlave pomaly ale isto začnú otáčať kolieska. Aby som sa však vrátila k postavám, tou najdôležitejšou je Conor, ktorého si pravdepodobne obľúbite, aj keď vám občas jeho správanie možno príde podivné. Ale aj napriek tomu zvláštne pochopiteľné. Patrickovi Nessovi sa podarilo napísať obyčajný príbeh obyčajného chlapca úplne výnimočne a zasahujúco.

Ak hľadáte plnohodnotnú knihu, ktorá má atmosféru a množstvo zaujímavých myšlienok, siahnite po Sedem minút po polnoci. Nedostanete len jeden príbeh, dostanete aj ďalšie tri, a to z úst netvora, ktorý sa aj napriek istým predispozíciam a predsudkom môže stať jednou z vašich obľúbených postáv. Pretože je múdry. Prastaro múdry. A ktorý čitateľ nemá rád múdrosť?