Istrocon 5

Podľa hesla “lepšie neskôr ako nikdy” vyšla minulý rok vo vydavateľstve Hydra („Hail, Hydra!“) zbierka Istrocon 5 zo súťažných ročníkov PIC-ky (čiže Poviedky IstroConu) 2014 – 2016. Na úvod sa nám prihovára dlhoročný „tata“ súťaže Roger, ktorý nostalgicky spomína na počiatky, perličky súťaže… sem-tam si aj prisype popolček na hlavu, potom sa zas pochváli. Vďaka, Roger.

Nebudem tu robiť nejaké štatistiky alebo súhrny, skôr sa pozriem na publikované poviedky (okrem jednej) mojimi očami. Mnohé z nich som už čítal, keď boli po prvom kole publikované ako finálové na fandom.sk, a preto som zvedavý, či mi s odstupom času druhé čítanie zmenilo dojmy. Takže – hŕŕŕ, na ne (bez spoilerov)!

 

Medzi dvoma údermi srdca (Daniel Klimek): Psychedelická virtuálna sci-fi detektívka bez konca. Napísané je to skutočne kvalitne. Len škoda, že nám autor nechcel dať vedieť, ako sa to skončí. A skončí sa to vôbec? 9,5/10

Opac opac (Anna Olejárová): Najprv som názov čítal ako Opak opak a reku o čom by to mohlo byť?! Možno o nejakom kráľovi Inkov? Houby. Je to veľmi dobre napísaný zimomriavkový horor zo slovenskej dediny. Až trošku ľutujem, že to nemalo temnejší záver. 9,5/10

Kriedou alebo mečom (Ján Gálik): – V školskom prostredí je Janko ako doma. Žeby to bolo tým, že je učiteľ?! Výborná poviedka o nových spôsoboch výučby neprispôsobivých žiakov. Ale aj o tom, ako sa takmer vždy dá obísť nastavený systém, ak je človek posadnuto cieľavedomý. Dúfajme, že do takéhoto štádia naše školstvo nedospeje. 10/10

Delírium (Tomáš Dostál): Tak toto je bizar. Hodné svojho názvu. Súboj virtuálnych titanov, z ktorého „jde hlava kolem“. Pre mňa dosť náročné čítanie a nie som si istý, či si to vôbec môžem dovoliť zhodnotiť. Môžem? Tak dobre – 10/10

Nesmrteľný hriech (Zuzana Droppová): Zvláštna poviedka. Taká poriadna kyborgiáda, kde z biologicko-fyziologického hľadiska toho veľa neštimuje. Niektoré postavy, ktoré autorka použila, mi prišli zbytočné, keďže vlastne ani nezasiahli do deja a boli doslova len kulisami. Potenciál to malo, no zostalo len pri ňom. 6/10

O pár kroků blíž (Martina Bellovičová): Tento kúsok som čítal už v zborníku Žena se sovou, vtedy som k nemu napísal toto: „Postapo Zem a postapo Japonsko, kde vírusom zmutované ľudstvo preberá vládu nad skomírajúcim Homo sapiens. Príbeh, ktorý si zaslúži 10/10.“ Aj na druhé prečítanie je to kvalitka.

Pelyněk (Tomáš Dostál): Autor použil pre mňa až príliš absurdný svet, plný ťažko vizualizovateľných obrazov, do ktorého sa mi len podarilo preniknúť len nanoskopicky. Zvyšok ostal pre mňa záhadou a som zvedavý, či to odhalia iní čítajúci. 6/10

Ararat (Peter Boušek, Marián Ilečko): Postapo sci-fi + judaizmus?! Prečo nie? No príbeh, ktorý sa rozbil na čriepky, ktoré nie je jednoduché zlepiť, vyznieva pomerne chaoticky a záver tomu veľmi nepomohol. Ale inak je to napínavé. 6,5/10

Kruh pod orechom (Tibor Havlík, Marcela Havlíková Járová): ČDP poviedka o atypickom, nie tak celkom triviálnom déjà vu, kde autori nič nevysvetlia a ani sa o to vlastne nepokúsia a nechajú to celé len na čitateľa, ktorý akosi nechápe. 5/10

Na potrubí (Ján Gálik): Výborná poviedka, pri ktorej som fandil algoritmu. No napokon je to všetko akosi inak. Veď si prečítajte! 10/10

Pravidlá hry (Jana Plauchová): Hard sci-fi, na aké sme už u tejto autorky zvyknutí. Pár faktov mi akosi nesadlo (pr. časová aktivácia biologického vírusu…), ale ináč má poviedka čosi do seba. Autorke sa podarilo ma kvalitne zmiasť. Je to ozaj katastrofa alebo ide o psychologický test, ktorý sa na katastrofu zvrhol? Veď posúďte sami. 8/10

Denník posledného (Miroslav Repaský): Písal sa rok 2020 a svet pohltil vírus. Meta! Aká alegória z roku 2015. Potenciál poviedka mala dobrý, no autorovi sa nepodarilo ma presvedčiť. Dosť neuveriteľné, príliš mnoho logických dier v konaní postáv, biológii, fyziológii a to nehovorím o epidemiológii. 5/10

To není moje sestra! (Josef Blažek, Adela Blažek Hrivnáková): Deti sa hrajú a zrazu – ich niet! Brutálna krátka poviedka, ktorá mi zabrnkala na city. Menej je niekedy ozaj viac. 8/10

Vankúšik (Jozef Harendarčík): Bizarný horor plný nielen kostí, mäsa a hnisu, no aj logických dier. Ale musím sa priznať – pobavilo. 7/10

Mlynček na mäso (Karol Hajdu): Tak nakoniec sme všetci len pomocníci v mlynčekovom systéme. Autor sa namiesto „tell me“ mohol častejšie držať hesla „show me“. Scifíčko, ktoré balansuje na hrane uveriteľnosti, až sa zdá, že padne do jamy a pohltí ho mlynček logiky. 6/10

Impérium vracia úder (Marián Kubicsko): Tragikomický, akčný, počerný sci-fi príbeh. A miestami som sa ozaj nahlas zarehlil, vďaka za to. Pobavilo. 9/10

Dlh (Ján Gálik): Do tretice Janko a do tretice výborne. Kvalitne napísaný horor, ktorý ma vcucol do svojich osídiel, požul a vypľul až v závere. 10/10

Pohrdání (Vojtěch Žák): Military sci-fi misia v štýle kamikadze. Štylistika je vypísaná, až mi je ľúto tých logických dier v konaní postáv (otázniky sa mi v texte množili pomerne statočne), ktoré spravili tento príbeh neuveriteľným. 7/10

Kufor (Naďa Vojteková): Kde sa vzal, tu sa vzal, zrazu pred ním kufor stál… Taký čudesný horor, kde som hru „Pána“ asi nie celkom pochopil. Ale napísane to je fajn napínavo a autorke sa darilo ma držať v napätí, akým smerom príbeh pôjde a ako sa to skončí. Štylisticky no aj logicky by sa na tom ešte dalo popracovať. Takto 6/10.

Prípad vraždy, ktorá sa nikdy nestala (Anna Olejárová): Conanovské intermezzo až anekdota. Osviežilo. To máte tak, keď autora mučia jeho postavy. 7/10

Revitalizácia (Martin Kochlica): Kvalitne napísaná ekologická politdrama. Aj na druhé prečítanie sa mi to pozdávalo možno ešte viac ako na prvé. Škoda, že nás tento kvalitný autor opustil tak mladý a nebolo mu umožnené nám zanechať viac. R.I.P. 10/10

Dažďové paličky (Jela Abasová): Mám rád Jelin štýl. Magické snové intermezzo, ktoré si možno každý čitateľ vyloží akosi inak, možno úplne inak, ako to autorka myslela. 10/10

Účel i jed posvětí (Tereza Holubová): Neobyčajný, takmer detektívny príbeh, v ktorom však nesedí viacero vecí, i keď dejová linka je viac-menej jasná. Hoci napísané je to kvalitne, nefunguje mi to logicky. 6/10

Vyslanci západu (Peter Kalva): Mám rád slovanskú fantasy. Veď sa snažím aj nejakú sám písať. Žiaľ, aj na druhé prečítanie mi v tomto príbehu hapruje viac vecí. Ak by som aj svet, ktorý mi autor stvoril, prijal, text hýri naivitou (pr. vzťahy: poddaný – pán, domáci – cudzinci, bohovia – ľudia…). Postavy konajú nelogicky a taký je aj samotný dej. Nevytrhne to ani prevrhnutie na rozprávku. 4,5/10

• Nakladatelství: Hydra
• Počet stran: 560
• Vazba: brožovaná
• Rozměr: 110 × 170 mm
• Jazyk: slovenský, český
• ISBN: 9788089968275
• Rok vydání: 2019

Podporte náš portál a kúpte si knihu cez tento odkaz: