Stephen King: O písaní

V anglickej literatúre je kníh o tvorivom písaní neúrekom a takisto aj blogov. Začínajúci autor tak môže pomerne jednoducho získať rady od skúsenejších. Sám som niekoľko blogov prečítal a väčšina z nich obsahuje všeobecné pravidlá známe aj u nás. Čítať, čítať a čítať, a písať, stanoviť si denný cieľ a naučiť sa prijať dobre mienené rady.

V podobnom duchu sa nesie aj Kingova kniha – O písaní s podtitulom – Všetko, čo viem o svojom remesle. Nie je to úplne trefné, ale King začínajúcim autorom poskytol množstvo informácií, ktoré fungujú pre neho. Nejde však o univerzálny zákon úspechu.

Kniha je zároveň akýmsi Kingovým memoárom a zaplietol do nej množstvo rád a postrehov zo svojej dlhej kariéry. Niektoré platia iba pre anglicky hovoriaci trh, ale nájdu sa tam aj také, ktoré pomôžu aj našincom.

 O písaní je rozdelené do viacerých kapitol.

Prvá kapitola sa zaoberá Kingovým životom od malého chlapca, jeho prvými skúsenosťami s písaním, odmietaním redakcií, až kým sa mu napokon podarilo predať práva na jeho prvú knihu – Carrie. O jeho problémoch s alkoholom a drogami. O jeho rodine a láske. Popritom sa učíme, ako začínal a hlavne ako sa nevzdával. Keďže to je dôležitá charakterová črta spisovateľa – mať pevnú vôľu dokončiť začaté a nevzdávať sa ani po niekoľkých odmietnutiach.

Druhá časť je pomerne krátka, ale jej posolstvo sa objavuje aj v ďalších kapitolách. Hovorí o tom, čo je písanie, o tvorbe opisov a o tzv. Debničke s náradím. Patrí tam slovná zásoba, gramatika – používanie činného a trpného rodu, o snahe vyhýbať sa príslovkám. Sú tam aj prvky štýlu – slovosled, delenie odsekov. A čokoľvek iné, čo nám pri písaní pomáha.

Tretia kapitola je už o samotnom písaní. Samozrejme, neposkytuje návod, ako napísať poviedku či knihu. O tom táto kniha nie je a neviem, či nejaká byť môže. Obsahuje rady a postupy, ktoré fungovali pre Kinga. Sám uznáva, že nemusia byť správne a časom si každý nájde svoj vlastný spôsob písania. Dozvieme sa o písaní opisov a prirovnaní a ako ich rozhodne nerobiť.

Záverečná časť je o jeho nehode, o zotavovaní, návrate k písaniu a dopísaní tejto knihy – v origináli vyšla v roku 2000.

Množstvo informácií, ktoré King do svojej knihy dal, sú jeho osobné skúsenosti a verím, že pre väčšinu spisovateľov to nebude nič nové. Základné rady štýlu veľa čítať a veľa písať som vedel aj bez toho. Takisto aj – redaktor má vždy pravdu 😊. Sám King sa niekedy nedrží svojich pravidiel, ale snaží sa. Nie sú to totiž zákony a pravidlá sa ohýbať môžu. Za predpokladu, že výsledok funguje. Ak nie, späť k pravidlám.

Čo mi kniha ako začínajúcemu autorovi dala? Veľa.

Motiváciu písať ešte viac. Lebo povedzme si úprimne, nepublikovaný autor nováčik potrebuje veľa motivácie, hlavne seba-motivácie. Prichádzajú chvíle, ktoré aj sám King opisoval, keď autor začne pochybovať, či to všetko má vôbec zmysel. A to aj napriek tomu, že ho písanie baví a aj bavilo. Občas jednoducho potrebujeme pochvalu, potľapkanie po ramene, pozitívny komentár od porotcu alebo aj mierne negatívny, ale s dobre zamýšľanou radou. Niečo, čo nás nakopne a posunie ďalej.

Už po prvom prečítaní knihy v anglickom jazyku, ale aj po prečítaní niektorých rozhovorov s Kingom, som vedel, že spôsob môjho tvorivého procesu je podobný Kingovmu. Sadnem si a začnem písať. Nerozmýšľam veľmi dopredu nad koncom, čo sa kde stane, ale začnem s postavou, ktorú vrhnem do situácie, a sledujem, ako sa to vyvinie. Až neskôr si načrtnem, čo by mohlo nasledovať alebo ako by to mohlo skončiť, ale nedržím sa toho striktne. Sám som zvedavý, ako ten príbeh, ktorý mi týždne a mesiace lieta mozgovými závitmi, dopadne. Vtedy sa snažím nikomu nič nehovoriť. King tomu hovorí tvorenie za zatvorenými dverami. Otvorí ich až po dopísaní záverečnej vety a odloží prvú verziu rukopisu do zásuvky. Ako dlho tam je? Zopár týždňov. Najlepšie, kým na dielo takmer úplne nezabudne. Až potom sa k nemu znova vráti, otvorí dvere a pustí sa do vylepšovania. Tu sa časom King naučil držať pravidla: Druhá verzia rukopisu = prvá verzia – 10 %. Musím sa priznať, že sa tohto pravidla zatiaľ nedržím. Ale mám to v pláne. Zdá sa mi to ako veľmi dobrá rada.

 Ďalšia vec, ktorú mi kniha dala, je spôsob písania opisov a ich dôležitosti. Od jej prečítania sa na opisy v knihách pozerám celkom inými očami a usilujem sa tých pravidiel držať. King ich rozoberá len na zopár stranách, ale aj to postačuje. Netreba postavu opísať od hlavy až po päty. Ani miestnosť aj s katalógovými číslami nábytku z Ikey. Rada znie – Menej je niekedy viac. Čitateľ si už domyslí zvyšok.

Pre začínajúceho autora by táto kniha mala byť povinným čítaním a je úplne jedno, či Kingovu tvorbu pozná alebo nie. Obsahuje množstvo dobre mienených rád a je na každom z nás, koľko a čo si z nich zoberieme. Či už ide o spomínané opisy, prirovnania alebo používanie prísloviek v uvádzacích vetách, sú to rady pre naše dobro. A pre dobro čitateľa, aby mal z nášho príbehu čo najlepší zážitok.

Rady od Kinga:

Vzorec : Druhá verzia rukopisu = prvá verzia – 10 %.

Písať nie preto, lebo musí alebo chce zarobiť. Písať preto, lebo chce. A je jedno o čom.

Písať treba, aj keď nie je o čom. To odlišuje skutočného autora od niekoho, kto sa na neho len hrá. Skutočný autor nečaká, kým ho nakopne múza. Veľa dobrých strán vznikne nie pod vplyvom šťasteny, ale pod vplyvom pevnej vôle chcieť písať. A to aj vtedy, ak sa nič nepoužije. Prázdna strana sa totiž dá len ťažko editovať.

  Základné informácie o knihe:

• Vydavateľstvo: Ikar
• Počet strán: 288 strán
• Väzba: pevná väzba
• Rozmer: 135 × 207 mm
• Jazyk: slovenský jazyk
• Rok vydania: 2018
• ISBN: 9788055157627

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.