Keď sa povie fantasy, každému napadne jeho vlastný najobľúbenejší žáner z toho veľkého množstva podžánrov fantasy. Mne osobne začnú v mysli hneď tancovať prevažne postavy z dystópií a young adult fantasy kníh. Od toho sa odvíjajú aj moje kritériá, podľa ktorých súdim, či je daná kniha/séria dobrá alebo slabšia. Najväčšiu váhu kladiem na to, či ma oslovia postavy a do akej miery sú prepracované ich charaktery. Ak ide o príjemné postavy, prežijem s nimi aj horšiu dejovú zápletku a knihu stále hodnotím ako dobrú. Ak sú však postavy plytké alebo otravné, príbeh môže byť premyslený aj naozaj detailne a vyšperkovane, zanechá vo mne však nepríjemný pocit, ktorý mi nedovolí knihu hodnotiť vyššie ako priemerne.
Dnes vás však zavediem do tej uličky v mojej mysli, ktorá obsahuje len tie najlepšie kúsky, také, v ktorých sa zišli nielen skvelé postavy ale aj kvalitná dejová línia.
Desiatu priečku obsadila kniha s názvom Jed, pochádzajúca zo série Rád večnej ruže z pera Fiony Paul. Táto kniha má úžasnú atmosféru, odohráva sa v Benátkach, kde sa to hemží dámami, maliarmi a pochybnými pseudovedcami, ktorí dokážu aj na tak malebnom mieste, akým Benátky bezpochyby sú, narobiť obrovské problémy. Je vidieť, že si autorka naštudovala spôsob života ľudí z odobia renesancie a v zmýšľní hlavnej hrdinky je to priam hmatateľné, čo považujem za plus. Pravdou je, že fantasy prvky sa tu vyskytujú v podstate len okrajovo a stále sa pohybujú na rozhraní toho, či ide o fámy alebo skutočné nadprirodzené bytosti, zanecháva to však fantasy dojem a celé to má ten správny šmrnc. Postavy sú jednoducho zapamätateľné a sympatické a mne neostáva nič iné, len túto sériu odporučiť všetkým milovníkom, fantasy, istej dávky romantiky a omamného historického nádychu.
O stupienok vyššie sa umiestnila historická fantasy detektívka Jackaby. V literárnom svete si so sebou táto kniha nesie rozporuplné názory, ja sa však hrdo hlásim k jej fanúšikom. Ide o príbeh bláznivého detektíva, ktorý má nadanie – vidí nadprirodzené bytosti. Jackaby, detektív, je akýmsi pomyselným mixom Sherlocka a Doctora Who, čo fanúšici, najmä seriálových spracovaní, týchto postáv zaručene ocenia. Nájdete tu správnu dávku humoru (nakoľko je Jackaby naozaj podivín), mystery, takmer žiadnu romantiku a jednoduchú detektívnu zápletku.
Už keď sme pri čudáckych postavách… séria Mara Dyerová je to najčudnejšie, čo sa mi kedy dostalo do rúk. Ak si myslíte, že to máte v hlave celkom usporiadané a ste v celku spokojný so svojím životom, siahnite najmä po druhej časti tejto mysterióznej série, Kto je Mara Dyerová? Zaručene vás úplne domotá a s takým kvalitným cliffhangerom sa ešte dlho po tom nikde nestretnete. Aby toho nebolo málo, má úžasne domotaný dej, ktorý ale akosi záhadne dáva zmysel, moje obľúbené postavy v dejinách všetkých postáv a humor.. och, ten ich humor!
Tieňom pobozkaná, tretí diel Upírskej akadémie, ma priviedla k závislosti na tejto sérii. Má presne to, čo na knihách milujem – pútavý dej, ktorý dokáže vždy prekvapiť a nikdy nenudí a postavy, ktoré sa mi poriadne dostali pod kožu a už len pri písaní o nich mám chuť si knihu znova prečítať. Navyše autorka vložila do úst týmto postavám nezabudnuteľné hlášky, a tak vytvorila niečo, čo stojí za pozornosť čitateľov obľubujúcich tento žáner. Tieňom pobozkaná je akčná a drzá a pre mňa jednoznačne najlepšia kniha z celej série.
Do nekonečného mora dystópií vplávala konečne jedna, čo si získala moje srdce na plnej čiare. Labyrint: Útek považujem za jednu z najlepších kníh vôbec. Ja osobne už zvyknem dávať dystópiám červenú, pretože len málokedy prinesú niečo nové a zaujmú ma. Námet Labyrintu však už sám o sebe znel dosť zaujímavo, a tak som po ňom siahla. A rozhodne neľutujem. Labyrint je enormný a usadí sa v každej časti vášho mozgu, kde pobudne až do poslednej strany, ktorú prečítate. Má neobyčajné postavy – iba chlapcov (alebo drvivú väčšinu knihy iba chapcov), navyše je každý z nich úplne iný. Máme tu aj nejaké tie príšery, aby sa nepovedalo a dej, ktorý vás bude dvíhať zo stoličky, takí budete napätí. Čiže záver? No, James Dashner rozhodne vie ako na to.
Meno Cassandra Clare pozná zaručene väčšina z vás. Pravdepodobne viete aj to, že má na konte značné množstvo fantasy kníh, všetky zo sveta Tieňolovcov. Pre mňa je však “naj” len jedna z nich – Mechanický princ zo série Pekelné stroje. Znova sa ocitáme vo viktoriánskom Londýne a presne toto miesto a toto obdobie na knihách najviac milujem. Autorke sa podarilo jeho atmosféru presniesť na stánky knihy úplne dokonale a mňa si tým získala. Tu ma síce trochu vytáčali postavy a ich ľúbostný trojuholník, avšak povedala by som, že skôr v pozitívnom slova zmysle. Cassandra Clare je majsterkou vo vytváraní ľúbostných trojuholníkov, kde ani vy sami neviete, koho by ste si vybrali. Takže na Tessu, Willa a Jema spomínam s láskou. Haha.
Štvrté miesto patrí najnovšiemu prírastku v mojom rebríčku. Portrét Doriana Graya z dielne legendárneho Oscara Wilde-a. Toto hororové fantasy dielo považujem za to najlepšie, čo som tento rok čítala. Jeho dej aj postavy sú nadčasové a viktoriánsky pochmúrny Londýn by mohol byť pokojne aj vaším mestom z dnešného dňa. Portrét Doriana Graya vás donúti premýšľať a nazrie až na dno vašej duše.
Bronz v mojom rebríčku získavajú moji milovaní Bohovia Olympu od Ricka Riordana. Všetky jeho knihy sú úplne úžasné, ak mám však vybrať jednu, tak určite Znamenie Atény, teda tretí diel. Stretáva sa tu grécka aj rímska mytológia, čo je naozaj magické. Môžeme porovnávať a popri tom sledovať odvážne postavy a ich nespočetné množstvo malých aj väčších bitiek s najrôznejšími bytosťami. Navyše má tento autor skvelý jemný humor, ktorý jeho príbehy dokonale osviežuje.
Druhým najlepším počinom v mojom rebríčku je všetkými obdivovaný Harry Potter. Snáď ani nemusím objasňovať, prečo sa tu ocitol. Len dodám, že najlepším dielom je pre mňa Väzeň z Azkabanu. Milujem spôsob, akým je táto séria napísaná; pri jej čítaní sa mi vždy po tele rozlieva teplo, ktoré mi pripomenie detstvo.
A tam-ta-dá, najlepšou fantasy vecou vôbec je pre mňa Hraničiarov učeň. Má všetko, čo má dobrá fantasy mať – odvážne a bojovné postavy, sympatického hlavného hrdinu, ktorému budete držať päste až do úplného konca, atmosféru a zápletku, ktorá vás bude mátať po nocaich. Keďže som túto sériu čítala už poriadne dávno, uvediem ako najlepši časť tú prvú, Rozvaliny Gorlanu, pretože si ju pamätám najlepšie.