Trón zo skla – Sarah J. Mass

V krajine bez akejkoľvek mágie, kde vládne krutý kráľ, je na kráľovský dvor povolaná najnebezpečnejšia nájomná vrahyňa. Prichádza, aby získala späť svoju slobodu, nie aby zabila kráľa. Ak v turnaji porazí dvadsaťtri nájomných vrahov, zlodejov a žoldnierov, prepustia ju z väzenia a po štvorročnej službe ako kráľova šampiónka získa späť svoju slobodu. Jej meno je Celaena Sardothien. Korunný princ si Celaenu na túto úlohu najal a je jej jediným spojencom. Kapitán kráľovskej gardy je zas jej pravým ochrancom. V komnatách a chodbách Zámku zo skla sa však schováva niečo oveľa nebezpečnejšie… A keď začne Celaeniných protivníkov niekto po jednom likvidovať, jej zápas o slobodu sa mení na boj o holé prežitie. Tajomný nepriateľ sa totiž neuspokojí, kým nebude ležať celý svet v troskách.

---

Aké faktory autorka využila pri budovaní príbehu? Je dej dostatočne napínavý a zaujímavý?

Petra:

Hneď úvodné strany nás vrhnú do vôd krutého života, s ktorým sa hlavná hrdinka, Celaena, každý deň stretáva. Nestihnete si ani začať zvykať na momentálnu situáciu a už sa ocitáme v kontrastnom prostredí, v paláci. Začiatok je teda pomerne dynamický a plný prekvapení, postupom času však zovšednie a už nás žiaden výrazný dejový zvrat v podstate nečaká. Vyskytne sa tu síce niekoľko prekvapivých situácií, ktoré vám do žíl vlejú adrenalín, všetko má však svoje hranice a predpokladám, že viac akcie si autorka odložila do ďalších dielov.

Napriek všetkým vyššie spomínaným okolnostiam sa však pri čítaní Trónu zo skla určite nebudete nudiť. Sarah J. Mass, dokáže dokonale zavádzať a vy si už postupom času nebudete istí, či všetko dopadne tak ako ste si od začiatku mysleli, že dopadne. A navyše je tu ešte ten majstrovsky spracovaný ľúbostný trojuholník, ktorý vás určite potrápi.

Takže áno, dej je jednoznačne dostatočne zaujímavý aj napínavý, len na to autorka využila iné prostriedky, aké sa zvyčajne na budovanie nervy dráncajúceho príbehu využívajú.

Janka:

Ústredným motívom knihy je turnaj  tridsiatich zástupcov, ktorých vybrali aby navzájom bojovali. Jedným z účastníkom sa stane aj známa nájomná vrahyňa Celaena Sardothien, ktorá si odpykáva trest vo vyhladzovacom tábore v soľnej bani.

,,Dostali ste príležitosť uniknúť mizernému osudu a dokázať, že si zaslúžite titul výnimočného bojovníka v službách koruny.”

Námet knihy s turnajom vrahov, žoldnierov a zlodejov sa mi rýchlo zaujal a vtiahol do príbehu, dej bol dobre vyvážený a stále sa niečo dialo. Buď sme sledovali turnaj, intrigy na kráľovskom dvore alebo záhadné úmrtia súťažiacich a preto som bola zvedavá čo sa v príbehu stane ďalej.  Je Celaenino podozrenie správne alebo nie? Čo sa ukrýva v tajnej chodbe, ktorú našla?

Príbeh však nebol ani stále samá akcia, pretože to by bolo už príliš akčné, takže čitateľovi sú dopriané oddychové chvíľky napríklad v podobe plesu alebo prechádzok záhradami.

Katka:

Začiatok bol spracovaný veľmi umne, žiadne zbytočné opisy. Väzenský tábor bol vykreslený ako miesto beznádeje a istej smrti. Celaenina prítomnosť na tomto temnom mieste a príchod neznámeho muža, sú pôsobivým nástupom na scénu.

Po takom perfektnom začiatku očakávate to isté aj od zvyšku knihy, ten sa ale odohráva značne pomalšie. Očakávala som síce niečo úplne iné, ale napriek tomu nemôžem povedať, že by ma kniha sklamala. Našlo sa v nej zo všetkého trošku. Jemné narážky, ktoré sa nevysvetlili a niekoľko nezodpovedaných otázok, sľubujú záhady v ďalších dieloch. Zopár situácií, ktoré vás donútia usmiať sa a narazíte aj na dejové zákruty, ktoré sa predvídať nedajú.

Záver si v hrubej podstate viete predstaviť už na začiatku, ale dopracujete sa k nemu inak, než ste si mohli myslieť. V určitých záležitostiach by ste bezpochyby očakávali iné rozuzlenie. Kniha rozhodne nie je dokonalá, ale má čo ponúknuť.

---

Ako pôsobí na čitateľa atmosféra, v znamení ktorej sa Trón zo skla nesie?

Petra:

Trón zo skla má naozaj výnimočnú atmosféru, ktorá svojou ľahkosťou osloví nejedného čitateľa. Má tendenciu poriadne sa dostať pod kožu a ovládať myseľ čitateľa ešte niekoľko dní po dočítaní. Je desivá, ale aj romantická, napínavá, ale aj uvoľňujúca a perfektne okorení príbeh a doladí autorkin štýl písania.

Atmosféru príbehu však dotvára aj úžasná obálka, pretože viete hneď po tom, ako vezmete knihu do rúk vhupnúť do Celaeninho sveta, do kúzelnej Eriley a hneď si predstaviť temperamentnú a inteligentnú Celaenu.

Janka:

Na mňa pôsobil príbeh až magneticky, najmä jeho začiatok, ktorý ma rýchlo vtiahol do deja a už ma nepustil. Časovo je príbeh ladený stredoveko, autorka dobre vystihla tú dobu napriek tomu, že nemám časové ohraničenie. Väčšina príbehu sa odohráva na kráľovskom hrade, kamenná stavba, na ktorej je postavená druhá – sklenená. Tento fakt ma nesmierne zaujal, taktiež to vysvetľuje názov knihy.

Celkovo môžem za seba povedať, že príbeh je pútavý, najskôr atmosféra nebezpečenstva, bojov a vrážd. Potom tajomno, zakrádanie sa tajnými chodbami, vraždy súťažiacich v turnaji a samozrejme aj priateľstvo a romantika.

V príbehu nie je až taká výrazná gradácia, akoby som čakala, no do istej miery tu je, súťažiacich postupne ubúda a blíži sa záver turnaja.

Katka:

Atmosféra je postavená predovšetkým na dvoch hlavných slovách: neistota a tajomno. Počiatočná istota z výhry turnaja sa postupom času mení na neistotu, rovnako ako prísľub slobody na prchavú vidinu. Tajomno sa objavuje a mizne rovnako záhadne ako mágia, ktorá by nemala existovať a sprevádza aj dávno zabudnuté prízraky minulosti.

Atmosféru dotvárajú aj niektoré vedľajšie postavy, schopné čitateľa popudiť ako sa patrí a zasadiť mu chrobáka do hlavy. Sporné postavy zas svojím zdanlivo nepochopiteľným konaním našepkávajú, aby ste čítali ďalej. (Akoby sa vám smiali do tváre a kričali: Som alebo nie som zradca?! Tak čítaj, čítaj ďalej!) A musím uznať, že ich našepkávaniu sa odoláva dosť ťažko.

---

Majú postavy, ktoré sa v príbehu vyskytujú hĺbku? Ako sa autorka s ich charaktermi popasovala?

Petra:

Ďalším obrovským plusom, ktorý si Trón zo skla zaslúži je to, že sa autorka vyhrala nielen s hlavnými postavami, ale aj s tými vedľajšími. Takže nie je úžasná len Celaena, ktorá je naozaj netypickou hrdinkou –  je zároveň bezcitná a oceľová mladá žena, ale aj citlivá a schopná milovať, osemnásťročná dievčina, ktorá miluje krásne oblečenie a pekných chlapcov. Všetky jej činy sú pochopiteľné, pocity jednoducho vysvetliteľné a celá jej osobnosť pôsobí reálne. Je vidno, že sa do jej kože autorka poriadne vžila, a to nám prináša naozaj prepracovanú hlavnú hrdinku, ktorá môže bez hanby stáť v rebríčku najlepších knižných hrdiniek na popredných miestach.

Rovnako tak sa však vôbec nemusí hanbiť ani veliteľ kráľovskej stráže Chaol, na ktorom je veľmi pekne vidno osobnostný rast a postupnú zmenu v postoji voči Celaene, čo znova len pridáva na reálnosti celého príbehu. A keby ste si náhodou mysleli, že Celaena bude mať „len“ jedného nápadníka, to ste ešte nevideli princa Doriana, ktorý je na to, že je princ, tiež celkom slušný a prepracovaný charakter.

Určite ste už postrehli črtajúci sa ľúbostný trojuholník, vôbec sa ho však nemusíte obávať, je podaný veľmi decentne a vkusne a povedala by som, že pôjde o beh na dlhé trate. Nikto sa predsa nezaľúbi za dva dni a neprestane ľúbiť za ďalšie dva.

A to sú zatiaľ len tri poriadne premyslené postavy! A verte tomu, že ich je v Tróne zo skla viac, každý jeden má svoju špecifickú úlohu a nie je v deji len tak, bezdôvodne.

Janka:

Rýchlo som si obľúbila hlavnú postavu, nájomnú vrahyňu a napriek tomu príjemnú mladú ženu.  Páčilo sa mi na nej, že bola impulzívna, hnevala sa keď prehrávala,  radovala sa keď sa jej niečo podarilo a vedela si užívať aj maličkosti.

Okrem nej sú v príbehu ďalšie výrazné postavy. Jednou z nich je nepochybne Dorian Havilliard, korunný princ a sponzor, ktorý si vybral Celaenu ako svoju zástupkyňu v turnaji. Svojou povahou sa mu však vrahyňa dostáva čoraz viac pod kožu, rovnako ako chladnému a ostražitému veliteľovi kráľovskej stráže Chaolovi Westfallovi.  Tri rôznorodé postavy, ktoré sme mali možnosť dobre spoznať, dobre vykreslené charakterové črty, zaujímavé príbehy.

Nemusíte sa obávať klasického klišé ľúbostného trojuholníku, ktorý by vytlačil všetko ostatné a rozberal sa na dvesto stranách, ako sa to v poslednej dobe, žiaľ, často stáva. Samozrejme, dávku romantiky a ľúbostných vzťahov dostaneme, je to však primeraná dávka, Celaena je dievča, ktoré si uvedomuje kto je, čo si môže dovoliť a konečne sa stáva hrdinkou, ktorá sa neriadi iba srdcom, ale aj rozumom.

,,Žiarliš?” podpichol ho Dorian.

,,Skôr sa o teba bojím. Je pekná a bystrá a možno na teba zapôsobila, ale stále je to nájomná vrahyňa, Dorian.“

Katka:

Celaena na mňa zapôsobila hlavne svojou nezlomnou vôľou a podrezaným jazykom. Prežila si toho veľa a napriek všetkému sa dokázala stále smiať a tešiť sa z maličkostí.
Autorke ďakujem za hlavnú postavu, ktorá nie je idealizovaná. Troška zlomyseľnosti namierenej voči protivným dvorným dámam dokáže správne okoreniť situáciu a poriadna dávka úprimnosti pridať dialógom na kráse. Celaena je hrdá na to, čo vo svojom veku dosiahla a len ťažko znáša, keď je podceňovaná. A hoci ju všetci majú za bezcitnú vrahyňu, stále je to mladá žena schopná milovať aj nenávidieť, postaviť sa za priateľov, aj ničiť nepriateľov a predovšetkým odhodlaná dosiahnuť svoj cieľ za každú cenu. Ľudia sa však menia a hodnoty tiež.

U Doriana bolo zozačiatku ťažké rozhodnúť, či sa mi pozdáva alebo nie. Netrvalo mu ale dlho presvedčiť ma, že si ho môžem obľúbiť. Síce som mu na začiatku nalepila na čelo papierik “sukničkár”, po pár stranách som bola nútená sa mu ospravedlniť. Tak ako aj Celeanina minulosť nebola rozprávková, ani princova nepripomínala prechádzku ružovou záhradou.

Kapitán Chaol pôsobí ako “bručoun” a (možno presne kvôli tomu) dokáže zaujať. Jeho postoj k Celaene sa mení, hoci sa to môže javiť veľmi nepravdepodobné. Je to človek zakladajúci si na striktných pravidlách a presne ten typ, ktorý dokáže hlavnú postavu vždy rozčúliť. Táto jeho neoceniteľná vlastnosť dotvára obraz skutočnosti a pridáva šťavu.

Vedľajšie postavy, najmä tie záporné perfektne vykresľujú hrozbu číhajúcu na každom rohu. Osobitnú pochvalu musím venovať postave kráľa, stelesňujúceho mnoho záporných vlastností v jednej osobe (hľadala som aj nejakú dobrú, ale bez úspechu).

Takže postavy (aj vzťahy medzi nimi) sú stvárnené dobre a predpokladám, že pokračovania nám ukážu ďalší kúsok ich vyvíjajúcich sa charakterov.

---

Je myšlienka originálna? A je táto téma spracovaná dostatočne kvalitne?

Petra:

Myšlienka, s ktorou sa rozhodla Sarah J. Mass zaoberať je mimoriadne originálna. Mladá vrahyňa, ktorú si vyberie princ ako svoju zástupkyňu v turnaji, ktorý vyhlásil jeho otec? S takýmto námetom sa veru nestretneme na každom rohu literárneho sveta.

Podobné faktory síce nájdeme aj v iných knihách (tyranský kráľ, napríklad) avšak, autorka to dokázala podať takým spôsobom, že by vám počas čítania ani len nenapadlo porovnávať Trón zo skla s inou knihou.

Či sa s touto tému autorka vyhrala dostatočne budeme schopní posúdiť až po dočítaní posledného dielu, rozbeh v podobe toho prvého sa však autorke podaril naozaj na výbornú. Do príbehu sa jej podarilo zakomponovať naozaj všetko, čo by život mladej nájomnej vrahyne aj obsahovať mal: vraždy, lásku, tajomstvá, bolesť, intrigy a ešte niečo navyše, primeranú dávku mágie, ktorá milovníkov fantasy doslova očarí a vďaka tomu sa od Trónu zo skla budete schopní odlepiť naozaj len málokedy.

Janka:

Námet s turnajom je podľa mňa dobre zvolený. Prostredie – kráľovstvo s tyranským kráľom obsadzujúcim okolité krajiny síce nie je úplne originálne, ale bolo zaujímavé pozerať naň očami niekoho, kto s takouto politikou nesúhlasí, no aby prežil, musí  držať jazyk za zubami.

Hoci fantasy prvkov je v príbehu menej, mágia sa tu predsa len vyskytuje. Neznáma beštia sa zakráda hradom a vraždí súťažiacich v turnaji, pri zohavených telách sa nachádzajú tajomné značky – wyrdruny a navyše má Celaena zvláštne živé sny, v ktorých ju navštevuje pradávna kráľovna.

Nebojte sa, že by ste už od začiatku vedeli ako to celé dopadne, autorka si pre nás pripravila niekoľko prekvapivých vysvetlení, i keď prvotný impulz, ktorí sme dostali z postáv sa niekedy ukázal aj ako správny. Celkovo by rozuzlenie nazvala vydarené, nie je úplne šokujúce, ale nie je ani predvídateľné.

Katka:

Myšlienka nepatrí k najoriginálnejším, ale to je v dnešných časoch už takmer nemožné. Bezpochyby v sebe mala originálne prvky (sklenený hrad, neobjasnené bytosti obdarené magickými schponosťami, prítomná minulosť,…) a rozhodne stojí za pozornosť.

Čo sa týka kvality spracovania, považujem ho za dobrý začiatok. Autorka zahrnula takmer všetky aspekty, ktoré vám napadnú, keď sa povie ‘nájomná vrahyňa’. Nájdete aj drobné detaily (obľúbené jedlo, záľuba v šatách a čítaní kníh), ktoré mi v dnešných fantasy často chýbajú. Ale konečný verdikt sa bude dať urobiť až po prečítaní celej ságy.

---

Aký štýl písania si Sarah J. Mass osvojila? Čím vyniká a zaujme?

Petra:

Štýl písania Sarah J. Mass je veľmi pútavý a nevtieravý. Do svojho kotlíka písania primiešala všetko, čo chcela a podarilo sa jej to dokonale vyvážiť bez toho, aby bolo niečoho priveľa alebo primálo. V tejto sérii teda vidím obrovský potenciál a v autorke prinajmenšom rovnako veľký. Som si istá, že nám ešte má čo povedať a vďaka svojim písmenám, ktoré presne vedia, do ktorého póru sa vám majú dostať, aby dosiahla účinok, ktorý plánovala, sa jej príbeh právom radí medzi tie najlepšie a najočakávanejšie tohto roka.

Janka:

Mňa si Sarah J. Mass získala svojimi postavami a tým, že sú pomerne kontrastné a napriek tomu nachádzajú  spoločné ohnivká, ktoré ich spájajú. Napríklad korunný princ, vychovaný v paláci a nájomná vrahyňa, ktorá prišla o rodičov, rozprávajú sa o knihách. Sú to možno detaily, no pre mňa bolo potešujúce vidieť rozmanitosť, ktorá dodávala príbehu na reálnosti.

Pomyselný plusový bod u mňa dostáva ja dynamický začiatok, ktorý mám vo všeobecnosti rada. Žiadne opisy a popisy situácie, sme hneď v soľnej bani v budove, kde tajomný muž v plášti vedie odsúdenú vrahyňu.  Kto by po takomto začiatku nechcel čítať ďalej? Už len preto, aby sa dozvedel o čo ide.

Katka:

Štýl písania je zvolený skutočne dobre. Kniha je písaná v tretej osobe, väčšinou z uhla pohľadu Celaeny. Je však pretkaná kapitolami rozprávanými očami ďalších troch postáv, čo čitateľovi sprístupní informácie, ku ktorým ostatné postavy nemajú prístup. Vytvára sa tak dômyselná mapa “prečo”, ktorú má k dispozícii len čitateľ. Sarah J. Mass sa úspešne podarilo vyhnúť jednak zbytočným opisom (tým pádom aj brzdeniu deja) a aj jednotvárnosti zapríčinenej podaním príbehu očami len jednej postavy. Tým z Trónu zo skla urobila knihu, ktorej stojí za to dať šancu.

---