Bohatier : Biela veža – Juraj Červenák

Ríša Chazarov sa otriasla v základoch a padla na kolená. Svjatoslava však toto víťazstvo nezastaví. Jeho pohľad už smeruje na Kaukaz, kde ho čakajú nepredstaviteľné poklady. Nie je však jediný, kto má do tohto kraja namierené. Obrovské armády sú v pohybe a o osude tohto regiónu sa nerozhodne iba na bojovom poli. Vo vzduchu je totiž cítiť mágiu a zákernú politiku.

Biela veža je vyvrcholením série Bohatier, ktorá bola pôvodne vydaná ako trilógia, avšak v slovenskej verzii sa vydavateľstvo Artis Omnis a Juraj Červenák rozhodli záverečný diel rozdeliť. Ako som už písal v recenzii na Horiacu ríšu, dynamika príbehu tým trochu utrpela. Musím ale súhlasiť aj s tým, čo zaznelo na krste Bielej veže. Fakt, že je vydaná jedna kniha navyše, znamená, že sme sa dočkali aj o jednu obálku Miša Ivana navyše. A tie sú, ako vždy, fantastické. Biela veža dostala úplne nový dizajn, keďže podľa Ivana bola pôvodná príliš hororová. Fanúšikovia však neboli o nič ukrátení, a ak sa pozriete na druhú stranu prebalu, čaká vás tam prekvapenie. 😉

Kým v prvých dvoch knihách nebolo dianie vyslovene košaté a sledovali sme výpravu bohatierskej družiny s minimom odbočiek, v Horiacej ríši už vcelku napučalo. V Bielej veži sa odvíja príbeh páru mladých milencov, ktorí sa musia z naivných tínedžerov zmeniť na budúcich vladárov. Taktiež je na scéne Herod, ktorý sa vďaka rodinným väzbám s Pečenegmi snaží získať voči Svjatoslavovi vojenskú výhodu. Samotný Svjatoslav sa snaží nekonať vždy prostredníctvom armády, ale využíva aj politické úskoky, dokonca viac ako inokedy. Ak vám v tomto výpočte trochu chýba hlavný hrdina Iľja, rovnaký pocit budete mať aj v knihe. Teda aspoň v jej úvode, keďže tam išiel Muromec úplne do úzadia. V popredí sa riešili geopolitické manévre a Iľja, paralizovaný strachom zo stále nebezpečnejšieho Koščeja, tak trochu rezignoval na úlohu hlavného hrdinu.

V závere sa to síce trochu zlepšilo, ale aj tak mi tento bohatier často chýbal. Iné postavy sa však dočkali zaujímavého vývoja. Semira a Dávid, už spomínaní milenci, museli zahodiť svoju naivitu, keďže od ich správania a rozhodnutí záviseli životy ich krajanov. Či už v zatiaľ nedotknutej Alanii, alebo vo zvyškoch Chazarskej ríše. Z tejto dvojice najviac vytŕčala Semira, ktorá vo mne vyvolávala pochopenie, ale aj zúrivosť. Jej evolúcia, s ohliadnutím na Horiacu ríšu, je skvelá. Trošku stagnoval Koščej, keďže si len udržiaval pozíciu neporaziteľného Supermana a jeho zásah do diania bol viac-menej predvídateľná istota. Páčila sa mi tiež družina, respektíve to, čo z nej ostalo. Súdržná partia bohatierov sa začala drobiť, niektorí umreli, ďalší prešli na stranu démona, iní chceli vzdorovať, ale už nemali síl. Je to smutné, ale pomáha to uveriteľnosti príbehu, keďže nikoho by asi nebavilo štyri knihy sledovať partiu, ktorá sa vôbec nemení a je v každom ohľade dokonalá.

Tým, že sa dianie stalo oveľa globálnejším a že sa dôležité udalosti odohrávali na pomerne veľkom priestore, mi dosť citeľne chýbala mapa. V knihe máme k dispozícii len mapu Sarkelu, ale viac ako rozloženie strážnych veží by som ocenil možnosť pozrieť si, kde konkrétne sa nachádza armáda alebo pevnosť. Nechcem tým povedať, že by bolo dianie neprehľadné, ale keďže mám na mapy slabosť, a v sérii Bohatier som si na ne zvykol, bolo nepríjemným prekvapením, že tentoraz tu nejaká globálnejšia chýbala.

K vrcholom knihy bez pochýb patrila záverečná mela, tie Červenák jednoducho písať vie a ja sa vždy neskutočne teším, keď sa k niečomu takému schyľuje. V tomto prípade to však nebola len armáda A versus armáda B, ale v pozadí sa riešili aj mnohé iné záujmy, a tak sa o niektorých manévroch a zvratoch rozhodovalo skôr vo sfére politiky ako na bojovom poli. Tento aspekt priniesol zaujímavé okorenenie a istú nepredvídateľnosť, a tak sa veci, ktoré mohli pripadať jednoznačne, menili za pochodu. Niektoré situácie sa predpokladať dali, ale keď na ne čitateľ narazí, aj tak ho prekvapia. Ide o individuálne sympatie, či to bude prekvapenie príjemné alebo nepríjemné.

Je teda Biela veža dôstojným zakončením Bohatierskej ságy? Určite áno. Záver knihy pritom neprináša hrdinské vyvrcholenie, kde si všetci na strane dobra víťazne tľapnú a tí zlí sú spravodlivo potrestaní. Nič nie je čierno-biele a nikto nevyhral absolútne. Niektoré víťazstvá stáli priveľa životov, iné si žiadali osobnú obetu. Záver je ponurý a víťazstvá majú často horko-sladkú príchuť. A myslím si, že tak je to dobre. Prehnaná heroizácia alebo priveľa pátosu by príbehu citeľne uškodili. Takto vidíme postavy v rozpoložení, ktoré je uveriteľné a plastické. Nie zjednodušené, ale stále plné otázok. Ako ukončenie jedného príbehového celku teda Biela veža funguje a verím-dúfam, že sa Červenák k postave bohatiera ešte vráti. Na už spomínanom krste v rámci Animeshow zazneli prísľuby príbehov, ktoré sa odohrávajú v čase ďaleko po udalostiach Bohatiera. Tak uvidíme, či sa ešte s Iľjom stretneme len v poviedkach alebo sa časom vyberie na ďalšie monumentálne dobrodružstvo.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Artis Omnis.

• Vydavateľstvo: Artis Omnis
• Séria: Bohatier (4.)
• Obálka: Michal Ivan
• Počet strán: 306
• Väzba: pevná
• Rozmer: 130 x 200 mm
• Jazyk: slovenský
• ISBN: 9788082010278
• Rok vydania: 2019