Bohovia Olympu: Neptúnov syn – Rick Riordan
Nezvestný Percy Jackson sa vracia! Stratil však pamäť a nevie, kto je, odkiaľ prichádza a aké je jeho poslanie. Z hlbokého spánku sa zobudil u vlčice Lupy, ktorá ho poslala do Tábora Jupiter, rímskej obdoby Tábora polokrvných. Všetci okolo neho ho považujú za syna boha Neptúna, rímskeho boha morí. Spoločne s ďalšími členmi tábora, Frankom a Hazel, odchádza na Aljašku, aby naplnil dávne proroctvo. Podarí sa im tam oslobodiť boha smrti Thanata, ktorého uväznil obor? Aké ďalšie nebezpečenstvá čakajú Percyho, ktorému sa počas cesty začína vracať pamäť?
Rick Riordan je vo fantasy svete už pomerne známou stálicou a tak predpokladám, že ho väčšina z vás už pozná. Avšak, ak sa predsa len nájde niekto, kto ešte nemal tú česť prečítať si niečo od tohto veterána, prihadzujem zopár viet. Rick Riordan sa narodil v roku 1964 a takmer pätnásť rokov bol učiteľom angličtiny a histórie. Postupom času sa však svojho povolania vzdal (vraj mu to šlo ťažko) a začal sa naplno venovať písaniu kníh pre dospelých ale aj pre deti, za ktoré získal už mnoho ocenení. Nuž, ak chcete zistiť, za čo konkrétne získal svoje ocenenia, rozhodne by ste sa mali vrhnúť na jeho tvorbu. A ja vám dnes poviem, či by to mali byť práve Bohovia Olympu.
V druhom pokračovaní tejto série sa stretávame s Percym Jacksonom, ktorého trápi strata pamäte. Jediné, na čo si zo svojho starého života spomína je Annabeth ale to je mu pomerne nanič, keďže ho celé dni naháňajú obludy, ktoré sa nedajú zabiť. Pri jednom zo svojich útekov sa dostáva do Tábora Jupiter, ktorý je akousi rímskou obdobou Tábora polokrvných a ďalšie veľké dobrodružstvo sa môže začať.
Po poriadnom cliff-hangerovom konci prvého dielu Bohov Olympu, ktorý bol vyrozprávaný z pohľadu Jasona, Piper a Lea sa ocitáme po boku starého známeho Percyho. V podstate tu máme hneď na začiatok pripravenú parádnu akciu, jednu z takých, aké má Rick Riordan vo zvyku. Takže si vás hneď pripúta k svojim písmenám, vy rozšírite oči, otvoríte ústa a v takomto stave hltáte jednu stranu za druhou vďaka jeho skvelému pútavému štýlu písania. Okrem Percyho tu však znova máme nové postavy, dvoch nových rozprávačov – Franka a Hazel. Vlastne už ani nie veľmi prekvapivo sa autor so zmenami rozprávačov popasoval naozaj majstrovsky a vy si oboch postupom času poriadne obľúbite. Navyše nebudete mať problém s rozlišovaním jednotlivých postáv a to vďaka tomu, že má každý z nich iný charakter a inú konštrukciu uvažovania.
Do svojej gréckej polievky, ktorú pán Riordan varil celých päť kníh o Percym Jacksonovi teraz pridáva nejaké tie rímske prísady, ktoré celý príbeh polobohov a bohov dokonale osviežia a nanovo vo vás vzbudia zvedavosť po nových a nových poznatkoch v oblasti mytológie. Je fascinujúce, že sa autorovi neustále darí odkiaľsi vyhrabávať nové bytosti a práve vďaka tomu (ale nie len vďaka tomu) sa nemáte možnosť nudiť ani minútu. Opisy boja, vojen a akcie alebo len obyčajného skĺznutia sa z kopca na tácke, dokáže Rick podať tak, že ledva dýchate a ani neviete ako vám tie strany vlastne ubiehajú. Ale veľkým plusom kníh z dielne tohto autora nie je len skvelý ľahko a rýchlo napredujúci dej ale aj originálne postavy, ktoré si vás zaručene získajú. Každá z nich je niečím výnimočná a vám akýmsi zázrakom utkvie v pamäti rekordné množstvo charakterov. Dokonca aj záporácke postavy sú podané úžasným spôsobom a vy sa nad ich konaním a vtipnými hláškami nanajvýš tak pousmejete (ak nie rovno rozosmejete). Vážne, nerozumiem kde na tie holdy autor stále chodí ale dialógy vás miestami naozaj dostanú do kolien svojím jednoduchým a milým humorom.
Napriek trom rozprávačom sa v deji nestratíte, budete vnímať každý krok, jeden za druhým pekne postupne, všetko vám bude dávať zmysel a vy budete na konci spokojne prikyvovať a uznanlivo mrmlať nad tým, že to Rick Riordan zasa raz zvládol úplne na jednotku. A hneď po tom, ako si uvedomíte, že nemáte pokračovanie sa zasa zamračíte a pôjdete pátrať po dátume vydania. …Neptúnovho syna, pokračovanie Bohov Olympu teda odporúčam všetkým milovníkom fantasy, predsa len Percy je už čosi ako základná fantasy, ktorú by mal mať zvládnutú každý fantasy-knihomol. A verte tomu, že oproti pôvodnej sérii Bohovia Olymu svoje čaro ani zďaleka nestratili. Stretnete sa s rovnakými bohmi, aj keď možno trochu rímsky pozmenenými, dozviete sa ako to vlastne je… alebo prečo existujú aj grécki a rímski bohovia, s podobnými ale stále novými obludami a monštrami a v neposlednom rade aj s pravými hrdinami. Čo viac si môže čitateľ priať?
