Červená sestra – Mark Lawrence

Mark Lawrence je pre slovenských a českých fantasy čitateľov už známe meno. Od roku 2013 mu v češtine vyšlo spolu 8 kníh, pričom dnes recenzovaná Červená sestra je z nich zatiaľ poslednou. Za ten čas si urobil renomé ako autor, ktorý píše krvavé, temné a nekompromisné fantasy romány, stojace najmä na charakteroch a zaujímavých svetoch. Ja som prečítal všetky jeho knihy a myslím, že môžem bez obáv povedať, že Červená sestra je doposiaľ jeho najlepšou. Dôvody, prečo to tak je, sa pokúsim zhrnúť v nasledujúcom texte.

Nona Šedá bola predaná obchodníkovi s deťmi, ktorý sa na vidieku snaží od chudobných roľníkov odkúpiť potomkov s náznakmi krvi jedného zo štyroch zakladajúcich kmeňov. Táto krv je vzácna, ale pokiaľ sa v človeku prejaví, získa zvláštne schopnosti. Môže to byť neprirodzený vzrast a sila, prípadne rýchlosť či magické nadanie. Nona má predpoklady pre jedno z týchto nadaní, a preto je predaná do gladiátorskej školy. Práve tam sa stretne so šľachticom, za ktorého vraždu je v úvode knihy odsúdená na smrť obesením.

Zachráni ju matka predstavená kláštora Sladkej Milosti, abatiša Skla. Tento kláštor je okrem iného aj školou. Školou, v ktorej dievčatá vychovávajú na zabijakov s nadprirodzenými schopnosťami. Tie, ktoré výcvikom prejdú a rozhodnú sa v tejto ceste pokračovať, sa nazývajú Červenými sestrami. Červená sestra dokáže v boji poraziť aj mnohonásobnú presilu, dokáže v tichosti zavraždiť dôležité ciele a zväčša má buď nadľudskú silu, alebo rýchlosť. O ich činoch sa rozprávajú legendy, ale je ich len málo. Sladká Milosť je totiž jediným kláštorom vybaveným na ich trénovanie.

Zasadenie do školského prostredia je v tomto prípade zásahom do čierneho. Vieme, že toto vo fantasy nie je zvláštnosťou, škola je prostredím použitým v mnohých románoch. Prevažne ale ide o young adult príbehy, mnohí si isto spomenú na Harryho Pottera. V dospelých fantasy knihách sa používa zriedkavejšie, ale dôkazom, že vie byť veľmi dobré, je napríklad Píseň krve od Anthonyho Ryana, prípadne Meno vetra od Patricka Rothfussa či Čaroděj Zeměmoří od Ursuly K. Le Guin.

Dôvodov, prečo toto prostredie funguje, je niekoľko, ale najdôležitejším je vývoj. Vývoj vzťahov medzi postavami (či už medzi študentmi, alebo medzi nimi a učiteľmi), vývoj charakterov (neustále sa zlepšujúce schopnosti). Navyše, pravidlá školy sú približne všade rovnaké, trochu mágie hore-dole. Stále sú tam koncepty, ktoré dobre poznáme. Popularita, skupinkovanie, nadväzovanie (ne)priateľstiev a tak ďalej. No a nakoniec konfrontácia školy a jej uzavretého sveta so svetom vonkajším je perfektným pozadím pre ústredný konflikt.

Ja môžem s radosťou konštatovať, že Mark Lawrence všetky tieto princípy využíva dokonale. To, že je majstrom remesla, sme sa presvedčili už v jeho predošlej tvorbe. Na Roztříštěnej říši možno bolo ešte trochu vidieť, že je začínajúcim autorom, ale už tam sa zlepšoval pri každej ďalšej knihe. Pri Válce červené královny mi osobne moc nesadli hlavné postavy, ale napísaná bola celá trilógia výborne. V Červenej sestre (a, ak máme veriť zahraničným ohlasom, tak aj v ďalších dieloch trilógie) spojil autor výborné charaktery prvej trilógie s vyšperkovaným worldbuildingom trilógie druhej a stvoril takmer perfektnú fantasy knihu.

Nona a aj ostatné dôležité postavy sú výborne napísané, nestagnujú, vyvíjajú sa logickým smerom. Nona navyše dostáva hneď niekoľko flashbackov, ktoré viac skúmajú jej minulosť a verte mi, nie je to žiadna prechádzka ružovým sadom. Lawrence neostal nič dlžný svojej povesti autora veľmi temnej fantasy. Krutosť, násilie, ľahostajnosť, rozdiely v postavení, politické machinácie. Toto všetko a ešte viac v knihe nájdeme. Po riadne krvavú akciu tiež netreba chodiť ďaleko. Vyvážené to je ale scénami, kde sa mladé študentky správajú na svoj vek – klebetia, ohovárajú učiteľov a podobne. V týchto si jednak oddýchnete a zároveň si uvedomíte, že hlavné postavy sú ešte deti, napriek tomu, koľko toho už prežili.

Autor takisto potvrdil, že vie budovať zaujímavé svety. Zatiaľčo jeho predošlé knihy boli postapo tak ďaleko v budúcnosti, až sa z neho stalo čisté fantasy, tu sa k apokalypse ešte len schyľuje. Slnko vyhasína, celá planéta je pokrytá ľadom. Až na úzky pás okolo rovníka, ktorý obývajú zvyšní ľudia. Navyše predstavil magický systém, ktorý preteká potenciálom. Vzhľadom na to, že o ňom veľa nevedia ani samotné hrdinky, príliš veľa informácií sa nedozvieme ani my. To málo je ale odhaľované postupne počas celej knihy a zatiaľ mi pripomína kombináciu Eriksonových chodieb a allomancie zo Sandersonovho cyklu Mistborn. V ďalších dieloch by sme sa toho mali dozvedieť podstatne viac, takže uvidíme, ako veľmi ho bude autor využívať.

Samostatnú zmienku si ešte zaslúžia prológ, intermezzo a epilóg. Aj keď veľmi krátke, pre mňa to boli najlepšie časti knihy. Sú to texty, pri ktorých neváham použiť slovo epické. Takto má vyzerať fantasy. Úvodná dve vety prológu sú jeden z najlepších začiatkov fantasy kníh poslednej doby a krásne vystihujú, o čom kniha vlastne bude.

Tým sa pomaly dostávame k technickej stránke. Musím pochváliť preklad. Je potrebné si naň chvíľku zvykať, pretože prekladateľka urobila jedno pomerne odvážne rozhodnutie. Sestry zo Sladkého Milosrdenstva si totiž dávajú vlastné prezývky, väčšinou podľa nejakých vecí. Práve tieto prezývky sa Martina Šímová rozhodla preložiť. To spravila dobre, keďže väčšinou odkazujú k nejakému konkrétnemu predmetu alebo udalosti. V angličtine je, samozrejme, jedno, či je sister Thorn, sister Apple alebo sister Glass muž alebo žena. V češtine ale narazíme na problém, že sestra Trn či sestra Jablko jednoducho nie je spisovné. Preto sa prekladateľka rozhodla preklopiť týmto prezývkam rody. A teda tu máme sestru Trnu, sestru Jablku či sestru Sklu. Ako som písal, pomerne odvážne rozhodnutie, na ktoré si treba chvíľku zvykať, ale v konečnom dôsledku si dovolím tvrdiť, že správne.

Čo ma ale sklamalo, je obálka. Áno, oproti pôvodnému návrhu je to zlepšenie, ale stále je veľmi podpriemerná, pár kresličov, s ktorými som sa bavil, povedali, že je jednoducho zlá. Autora obálky som si našiel a má v portfóliu aj dobré veci, aj celkom slušné obálky pre iné knihy. Prečo práve tu zvolil takúto ohavnosť, je mimo môjho chápania. Viac sa o tom môžete dočítať na Lawrencovom blogu. Talpress je pritom zodpovedný za jednu z najkrajších obálok minimálne tohto roka, pri knihe Hříchy říše od Briana McClellana… Apelujem na vás všetkých, nenechajte sa obálkou odradiť, v tomto prípade obal skutočne neindikuje kvality vnútra. 

Opakoval som to možno niekoľkokrát, ale mám pocit, že je potrebné to zdôrazniť. Mark Lawrence je jedným z najlepších zahraničných autorov (nielen) na našom trhu. Má pozitívnu odozvu snáď na všetkých fantasy stránkach či fórach, ktoré som kedy navštívil. A Červená sestra je jeho zatiaľ najlepšou knihou. Má všetko, čo má správna fantasy mať a ešte niečo málo navyše. Choďte do toho, neoľutujete!

Viac o Markovi Lawrencovi sa dozviete v rozhovore, ktorý vám priniesli Fantasy knihy.

• Nakladatelství: Talpress
• Série: Kniha predkov (1.)
• Počet stran: 592
• Vazba: brožovaná
• Rozměr: 130 x 200 mm
• Jazyk: český
• ISBN: 9788071976950
• Rok vydání: 2019