A dívky mlčely – Pat Barkerová

… alebo (Staro)nový návrat do antiky

Vydavateľstvo Vyšehrad prinieslo tento rok na trh ďalší text pracujúci s témou antického Grécka, a to knihu historičky a spisovateľky Pat Barkerovej A dívky mlčeli v preklade Kateřiny Novotnej.

Barkerová sa v texte nominovanom na viacero literárnych ocenení vracia do obdobia prebiehajúcej trójskej vojny, konkrétne do jej desiateho roku a momentu, keď sa hrdina Achilles a grécky kráľ Agamemnón pohádajú kvôli daru – kedysi kráľovnej Lyrnéssu, teraz otrokyni Bríseovne. Práve tá je rozprávačkou príbehu, ktorý poznáme vďaka Homérovej Illiade.

Ešte predtým, než sa čitateľ či čitateľka chopia knihy, pravdepodobne im – najmä, ak už majú prečítané niečo s podobnou tematikou – vyvstane v hlave otázka, čo od Barkerovej textu očakávať. Vo všeobecnosti by sme sa mohli opýtať takto: Bude sa Bríseovna aktívne podieľať na tvorbe (svojho) príbehu a jeho posune vpred, podobne ako to bolo pri Andromache či Orual? Alebo budeme sledovať vývoj a vnútorný život vedľajšej postavy slávneho príbehu, zatiaľ čo jej osud sa bude neodvratne napĺňať, ako to opísala Le Guinová alebo o trochu akčnejšia Millerová?

Odpoveďou je, že Barkerová si vytvorila vlastnú kategóriu. Jej Bríseovna (ani iné dívky) neberú do rúk zbraň, keď sa ich život ocitá v ohrození. Nestrieľajú z luku, nejazdia na koni… mlčia. Rozprávajú sa len medzi sebou, pracujú a ich dni plynú – ďaleko od hrdinských činov mužov. Prejavuje sa to aj na štýle písania – kapitoly venované Bríseovne sú písané v ich-forme a komplexne ukazujú, ako vníma svet okolo seba – prostredníctvom pocitov, zmyslových vnemov či zamyslení. Na opačnom konci spektra stojí niekoľko kapitol, v ktorých sledujeme počínanie mužov akoby spoza skla – ich vnútorný svet nám ostáva skrytý.

Ženský aspekt výrazne prestupuje textom. Nejde len o využité jazykové prostriedky, ktoré pracujú so ženskou skúsenosťou („… přidržoval [si] vyvalené vnitřnosti tak něžně, jako když matka kojí své […] dítě.“ s. 22; naturalistické opisy zajatia, fyzického poníženia atď.), ale aj o témy, ktoré Barkerová spracúva: sexuálne otroctvo, znásilnenie ako zbraň, boj o vlastnú identitu pod tlakom konvencií či sebaobviňovanie. Ak ste sa už stretli s fenoménom ženského písania, tento text ho prináša v antickom spracovaní.

Práve moderné myšlienky ovplyvnené feminizmom a súčasným vnímaním postavenia ženy v spoločnosti však môžu byť aj kameňom úrazu. Sú až príliš aktuálne – hoci Barkerová je natoľko zdatná spisovateľka, aby ich dokázala citlivo zakomponovať do textu a zároveň tým neutrpela dynamika deja. V niekoľkých momentoch však až príliš tlačí na pílu a viackrát som sa preto musela pýtať, či si pre univerzálne myšlienky o osobnej slobode a statuse žien nemohla zvoliť akékoľvek iné prostredie – a či teda výber obdobia trójskej vojny nie je samoúčelný.

Pokiaľ hľadáme odpoveď len v dvoch možnostiach načrtnutých v úvode tohto textu, zrejme budeme sklamaní (a sklamané): nedočkáme sa výraznej antickej hrdinky ani prerozprávania známeho príbehu z pohľadu vedľajšej postavy. Bríseovna je na to príliš pasívna a od známeho príbehu o Achillovi a Tróji sa sama dištancuje. Barkerová však robí čosi iné. Jej cieľom nie je dotvoriť či prerozprávať už známy príbeh; využíva iný uhol pohľadu na to, aby nastavila zrkadlo – nám, antickým príbehom plným hrdinov-mužov, ale aj tomu, akým spôsobom antická literatúra ovplyvnila formovanie európskej kultúry a myslenia.

Z pohľadu čitateľa/-ky preto môžeme naraziť na konflikt. Súčasný trend populárnej (fantastickej) literatúry, ktorý hlása návrat k antike, k známym príbehom a menej známym postavám, naučil publikum očakávať buď veľké epické texty, v ktorých tieto vedľajšie (často ženské) postavy zohrávajú kľúčové úlohy (Gemmel), alebo kratšie romány s dynamickým dejom a jednoduchším moderným jazykom (Millerová). Mierne na okraji ostávajú texty, v ktorých dej plynie pomalšie a naznačujú aj snahu reflektovať to, ako klasické mýty vnímame a čo v nich ostalo nevypovedané (Lewis, Le Guinová).

Na pomyselnej druhej strane potom stojí Pat Barkerová, ktorá síce tento trend zachytáva, no na miske váh sa viac prikláňa k myšlienkovému presahu, aktuálnym témam a náročnejšiemu štýlu na úkor bohatého deja. Môže sa preto zdať, že očakávania fanúšikov žánru nenaplnila. Na druhej strane však práve tento druh textu môže byť argumentom v neutíchajúcej diskusii o tom, či populárna (a fantastická) literatúra majú potenciál prekročiť hranice zábavnej funkcie literatúry a priniesť „hodnotu navyše“. Ja si dovolím tvrdiť, že áno.

P. S.: Doplnkové čítanie, ak vás téma zaujala: Svetlana Alexijevič – Vojna nemá ženskú tvár. Poučné a nesmierne silné čítanie – lebo až tu zistíte, aký priepastný je rozdiel medzi mužským a ženským vnímaním niečoho tak zásadného, ako je svetový konflikt.

Za recenzní výtisk děkujeme nakladatelství Albatros.

• Nakladatelství: Vyšehrad
• Počet stran: 296
• Vazba: pevná
• Rozměr: 140 × 203 mm
• Jazyk: český
• ISBN: 9788076011632
• Rok vydání: 2019

Podpořte náš portál a kupte si knihu přes tento odkaz: