Druhá planéta : Jana Plauchová

Venuša, druhá planéta slnečnej sústavy, fascinuje ľudí už stáročia, ak nie tisícročia. Planéta, ktorú je bežne vidieť voľným okom, má na svojom povrchu doslova smrtonosné podmienky. A aj napriek tomu jej ľudia dali ľúbivé názvy ako „Zornička“ alebo „Večernica“. A niečím musela učarovať aj spisovateľke Jane Plauchovej, ktorá si túto planétu vybrala ako hlavnú hrdinku svojej najnovšej knihy.

Venušu som ako hlavnú hrdinku označil zámerne. Príbeh sa totiž začína v minulosti a my sledujeme vývoj vzťahu ľudstva k nej. Samozrejme, ide o alternatívne udalosti, ale myslím si, že dokonale vystihujú situáciu − čo by bolo, ak by… Venuša sa zo sféry bežného vedeckého záujmu dostáva na výslnie vďaka šokujúcemu objavu a stáva sa doslova módnou. Nič však netrvá večne, a ako túto popularitu získala, tak náhle ju aj stratila. Z predmetu každodenných rozhovorov sa z Venuše stalo miesto pre vyhnancov.

Ľudskí hrdinovia, ktorých príbeh začneme sledovať neskôr, sú dvaja. A nemôžu byť odlišnejší. Glenn je nadšenec, ktorý sa na pobyt na obežnej dráhe Venuše teší a chce túto tajomnú planétu preskúmať meter po metri. Teakston je k tejto ceste donútený okolnosťami a pobyt na zanedbávanej vesmírnej stanici sa pre neho rovná galejám. Ich vzájomná interakcia je skvelá a ilustruje rôzne možnosti pohľadu na ten istý vesmírny objekt.

Už pri knihe Úvod do teórie chaosu som oceňoval Plauchovej trpezlivosť pri vysvetľovaní fyzikálnych zákonov potrebných na pochopenie mnohých aspektov príbehu. Druhá planéta v tomto smere nie je taká komplikovaná, ale aj tu je nutné isté zasvätenie a som rád, že zo svojho metodického a zároveň prístupného štýlu nič nestratila. Tiež ma bavila hra, ktorú s čitateľom pri niektorých tézach a z väčšej miery vymyslených aspektoch jej románu rozohrala. V príbehu sa totiž vyskytne niečo, čo je bežnou súčasťou života a priam základom elementárneho vzdelania ľudí. Na druhú stranu to čitateľ nepozná, a tak je jeho zvedavosť napínaná na maximum a vysvetlenie príde až v bode, keď je to vhodnejšie a nevyzerá to vyslovene ako encyklopedická odbočka. Táto naháňačka za odpoveďami ma fakt bavila.

Napriek tomu, že obrovský vedomostný základ tohto príbehu oceňujem, pristihol som sa, že akéhosi nastavovania kulís bolo v istom bode už priveľa. Očakával som nejaký zvrat alebo posun a namiesto toho pokračovalo vysvetľovanie a zasvecovanie do tajov vesmíru a Venuše. Mám teda obavu, že v tejto pasáži by sa niekto, kto nie je nadšenec, pravdepodobne začal nudiť a čitateľa, ktorý na tento štýl nie je zvyknutý, by autorka asi definitívne stratila.

Ako istá forma kompenzácie však prídu zvrat, šok, napätie a akcia má odrazu švih húsenkovej dráhy. Páčilo sa mi, že akékoľvek šablóny a očakávania toho, čo sa s ktorou postavou môže a nemôže stať, Plauchová úplne odignorovala a do istej miery mi tak trochu pripomínala autora Piesne ľadu a ohňa Georgea R. R. Martina. Táto pasáž je veľmi intenzívna a považujem ju za vrchol knihy. Následne sa totiž dianie opäť spomalí a dostávame sa do fázy riešenia a vysvetľovania záhad. Tu ma isté konštrukcie bavili a príjemne prekvapili, avšak spôsob dolovania informácií a odpovedí mi pripadal monotónny a príliš jednoduchý. Ponúknuté odpovede a úvahy dávajú zmysel, vytvárajú priestor na zamyslenie a oceňujem aj jemnú ekologickú agitku. V istých smeroch si dokonca dovolím tvrdiť, že niektoré pasáže akoby vznikli pri pozeraní včerajších správ, keďže sú vysoko aktuálne.

Ako celok Druhú planétu hodnotím pozitívne. Oproti knihe Úvod do teórie chaosu je síce o niečo menej ambiciózna a odvážna, no aj napriek „konšpiračným“ teóriám si ju dovolím označiť za trochu konzervatívnejšiu. Čítala sa ale dobre. Ponúkla otázky, hypotetické odpovede a aj niekoľko aktuálnych paralel. Nebránil by som sa, ak by sa Plauchová na Venušu, alebo na akúkoľvek inú planétu slnečnej sústavy, vybrala opäť. Vesmír je jej domácou pôdou a túto istotu prenáša na čitateľa, ktorý zažíva akciu, ale zároveň sa prechádza po planetáriu.

Za recenzní výtisk děkujeme nakladatelství Artis Omnis.

  • Nakladatelství: Artis Omnis
  • Počet stran: 256
  • Vazba: pevná
  • Rozměr: 130 × 200 mm
  • Jazyk: slovenský
  • ISBN: 9788082010254
  • Rok vydání: 2019
7/10

Zhrnutie

Jana Plauchová demonštrovala, že vo vesmíre je doma. Knihe sa dá vytknúť príliš dlhé budovanie základov, avšak dianie dodá aj potrebný šok. Druhá planéta je síce o niečo menej ambiciózna ako autorkina predošlá kniha, avšak ponúka zaujímavé otázky a v istých ohľadoch je vysoko aktuálna.

1 komentář: „Druhá planéta : Jana Plauchová

  • 14.květen 2019 (14:16)
    Permalink

    Vďaka za recenziu. Viem, že Druhá planéta nie je „Chaos“, a preto som sa aj trochu obávala toho, čo na tento v zásade iný štýl povedia tí, ktorým sa Chaos páčil. A preto mala aj predslov, aby sa znížilo riziko nesprávnych očakávaní. Chcela by som sa opýtať, kde je ten bod, v ktorom, ako píšete, bolo nadstavovanie kulís priveľa. Nechcem to obhajovať, len ma to zaujíma, lebo úprimne si to neviem zaradiť, a to ani približne, do časti knihy. K návratu k planétam: Zhodou náhod sa moje najnovšie dielko odohráva na Marse, ide však len o poviedku. Potom, obávam sa, okrem Zeme mojich hrdinov čakajú už len planéty extrasolárne. :-)A o včerajších správach vôbec nič netuším, dej príbehu je v skutočnosti už najmenej 13 rokov starý. 🙂

    Reagovat

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Zadejte, prosím, znaky z obrázku do textového pole a pak odešlete komentář.
Prepíš text z obrázka

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.