Duch domu Ashburnů – Darcy Coates

Duch domu Ashburnů je jedným z tohoročných hororových prírastkov vydavateľstva DOBROVSKÝ, knihou, ktorá môže nalákať názvom pripomínajúcim iné duchárske príbehy o strašidelných domoch. Spomeňme napríklad slávnu poviedku od A. E. Poea s názvom Zánik domu Usherovcov alebo klasiku hororového žánru Dom na kopci od Shirley Jackson spracovaný aj do seriálovej podoby.

Možno práve názov, prebal či dokonca anotácia ku knihe dokážu navodiť v čitateľovi so záľubou v duchárskych či rovno gotických románoch určité očakávania. A to tak trochu na škodu veci. Bez vyzradenia pointy, kto alebo čo máta v dome Ashburnovcov, nenápadito usadenom na samote na kopci, nie je celkom možné byť konkrétnejší. Ale samotnému duchovi či duši, povahe knihy sa ešte prizrieme.

O zápletke stačí vedieť to, že hlavná hrdinka, osamelá redaktorka na voľnej nohe Adrienne sa dostane k dedičstvu v podobe starého domu. Ako inak, nečakane. Hneď tu možno niekomu napadne, či vôbec v histórii zdedených strašidelných domov skúsili autori pracovať aj s možnosťou, že by nešlo o prekvapivý blesk z jasného neba, ale, naopak, o danajskú nehnuteľnosť, ktorej sa budúci dedič nevedel dočkať. Za ktorou sa doslova lačne triasol… aby potom trpko banoval.

 

Správa o novonadobudnutom sídle aj Adrienne najskôr poteší. Autorka sa nám totiž rozhodla predstaviť samotársku, plachú mladú ženu, ktorej najväčším bohatstvom a v podstate jediným blízkym je kocúr Wolfgang. Po krátkej spomienkovej prvej kapitole vstupujeme do príbehu v momente, keď Adrienne prichádza so svojím náladovým chlpatým kamošom k novému domovu – v tej chvíli ešte vzhľadom na jej neveselú finančnú situáciu vytúženému. A práve úvodná expozícia, Adriennino zoznamovanie sa s domom, na ktorý má len veľmi nejasnú spomienku z detstva, je tou slabšou časťou knihy.

Jediný kontakt s druhou hlavnou postavou príbehu, samotným domom, nám sprostredkuje iba rozprávač zaznamenávajúci Adriennino postupné objavovanie pavučinami potiahnutých zákutí sídla a jej vnútorné monológy. A to, čo by malo navodiť prvotný pocit stiesnenosti či aspoň naznačiť, že dom má skutočne nejakého ducha v zmysle hoci aj desivej, no predsa charizmy, sa akosi pri jeho opise nedostaví. Pritom by stačilo vyskúšať iné než ixkrát použité metafory a hororové klišé. Ale nie, aj tento dom má okná pripomínajúce (nepriateľské) oči, jeho podlaha ustavične vŕzga, máme tu tisíckrát čítanú či videnú tajomnú povalu, starodávne portréty, ktoré vzbudzujú dojem, že vás na každom kroku sledujú, a tak ďalej a tak ďalej – stará obohratá platňa.

Na druhej strane, autorke treba priznať, že týmto typickým hororovým rekvizitám dokázala s napredujúcim príbehom prisúdiť aj iný než očakávaný význam. A viac či menej aktívnu, miestami desivú rolu. O strašidelné výjavy naozaj nie je núdza. A, našťastie, o stupňujúce sa napätie sa po mdlom úvode postará nevyhnutná interakcia s vonkajším svetom. Konkrétne s obyvateľmi bohom zabudnutého mestečka, nad ktorým sa dom, opradený legendami a poznačený krvou nasiaknutou minulosťou, vypína. Plusom je, že krátko po hrdinkinom prvom stretnutí s mladými ženami z mesta neostane len pri tom, aby ich autorka využila ako zdroj útržkovitých, podivných informácií o dome a rodine, ktorá tu kedysi žila, ale tieto vedľajšie postavy zohrajú v príbehu aj podstatnú rolu a zaslúžia sa tiež o originálne strašidelné scény.

(zdroj: knihydobrovsky.cz)

V dome plnom starožitností, zato napodiv bez zrkadiel, hrdinke začne okamžite chýbať nielen internet, ale napríklad aj elektrina vo väčšine obývateľných miestností. Autorka si tak pripravila pôdu pre prácu so svetelnými aj zvukovými efektmi, pričom práve to druhé dokáže čitateľa vybaveného patričnou fantáziou poriadne vynervovať.

A čudesných úkazov pribúda, v druhej polovici kniha naberie besnotou slintajúce tempo a pomerne skoro sa dočkáme aj kolízie s ústredným zlom, ktoré má veľmi konkrétnu podobu. Tu pre zmenu možno badať inšpiráciu či minimálne oboznámenosť s ázijským hororom… A na rozdiel od spomínaného Domu na kopci aj prístup protikladný k tomu minimalistickému (ktorý si na to, aby zlikvidoval čitateľa, vystačí s náznakmi). Nečistú silu nám totiž autorka neservíruje po kvapkách, postupne, zlo je odrazu na scéne takmer nonstop a veľmi intenzívne. Žiadalo by sa povedať, že by sa oplatilo staviť skôr na princíp menej je viac, ale kniha aspoň z tejto (šuštiacej) stránky nepotvrdzuje pravidlo. A teror, ktorému je hrdinka vystavená, bez možnosti si aspoň na chvíľu spolu s čitateľom vydýchnuť, sa efektívne stupňuje. Spolu s tým, v čo sa domnelý duchársky príbeh zvrtne, je skrátka najväčším plusom príbehu. Horšie je, že hoci sa bojíme, bojíme sa sami za seba, o vlastný pokojný spánok, nie s hrdinkou. Pretože hoci musí unikať pred nepredstaviteľnými vecami a čelí čoraz desivejším prejavom „ducha“ domu, jej prežívanie pôsobí odťažito. Akosi ani veľmi neveríme, že ona sama pociťuje strach.

(zdroj: FB Dobrovský)

Celkovo je ťažké si k Adrienne vybudovať vzťah, okrem hmotného majetku akoby jej chýbala aj výraznejšia osobnosť – v čom sú vlastne s domom zajedno. Možno by v tomto prípade prospelo naratívu rozprávanie v prvej osobe. S o to väčším zadosťučinením by sme sledovali, ako graduje a láme sa dej, dúfali vo finálne zúfalé vzopretie sa hrdinky a vychutnali si prípadnú katarziu.

Pointa, určitý twist, sa dá navyše odhadnúť pomerne skoro – ostáva už len počkať, kedy si aj úbohá Adrienne dá dve a dve dokopy. Zachraňuje to však dlhá, survival akciou nabitá pasáž, počas ktorej aj cynickejší čitateľ začne hrdinke, i jej kocúrovi, fandiť. A napokon sa určitého prekvapenia predsa dočká, ale je skôr na škodu veci, resp. rozuzlenie pôsobí mierne prekombinovane. Takže na záver predsa len zapovedané klišé konštatovanie – menej dokáže byť občas naozaj viac.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Dobrovský.

  • Nakladatelství: Dobrovský (edícia Fobos)
  • Počet stran: 256
  • Vazba: pevná
  • Rozměr: 130 × 200 mm
  • Jazyk: český
  • ISBN: 978-80-7585-161-1
  • Rok vydání: 2019
6/10

Zhrnutie

Hororový román, ktorý možno trošku klame názvom a najmä v úvodnej časti mu škodí množstvo obohraných rekvizít, v druhej polovici sa však slušne rozbehne a svoj cieľ splní – čitateľa kvalitne vystraší. Aj preto odporúčam prečítať, a to hlavne v noci.

 

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Zadejte, prosím, znaky z obrázku do textového pole a pak odešlete komentář.
Prepíš text z obrázka

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.