Fantázia 2020

Zbierku zo súťažného ročníka 2020 som si nemohol a ani nechcel nechať ujsť, hoci som sa k nej dostal len nedávno. Antológiu otvára organizátor Ivan Aľakša svojím karanténnym príhovorom a sumarizovaním netradičného, pandémiou a opatreniami poznamenaného ročníka. Následne obsahuje bohatú zmes všakovakých poviedok. Poďme sa pár vetami mrknúť na každú z nich. Premiérovo k piatim finálovým nechávam svoje originálne dojmy po prvom čítaní pred samotným hlasovaním a pridám aj svoj druhý pohľad, keď som ich viac než po roku čítal znovu. Uvidíte, či sa niečo na mojom dojme za ten čas zmenilo.

V starobe akoby si našiel (Barbara Zmušková): Síce to nie je akčné sci-fi, no je prepracované tak štylisticky, ako aj myšlienkovo. Spája filozofiu života a psychológiu s túžbou hrdinu napraviť to, čo spáchal. Kvalitka za 10/10

Tvorca svetov (Veronika Staníková): Názor pri prvom čítaní: Žiaľ, asi nebudem zdieľať nadšenie ostatných čitateľov. V príbehu absolútne absentuje logika, a tým pádom nefunguje, hoci nápad je zaujímavý. Ale to nestačí, spracovanie je pre mňa nepostačujúce. Počas čítania vo mne vznikali hromady otázok, na ktoré som, žiaľ, nenašiel žiadne odpovede. Štylisticky je to okej, i keď sa tam nájdu aj perličky ako napr. „Tristokilová hora mäsa sa na nich rútila ako nákladiak,” ktoré sa vymykajú  z popisu hry zo stredovekého prostredia. A to znásilnenie? Ona je na umelej pľúcnej ventilácii, teda v bezvedomí, a takto to pociťuje?

Názor po druhom čítaní: Musím priznať, že poviedka má svoje kvality. Osobne by sa mi viac páčila línia stredovekej fantasy. To, že ide o hru a vlastne osud vývojárky a začne sa to potom prelínať s nekalými praktikami ziskuchtivých korporácií, dodáva taký zvláštny iný punc. Na to znásilnenie mám však stále rovnaký názor aj po druhom čítaní. 8/10

Chyba 503 (Matúš Ľudma): Začalo sa to relatívne banálne až nudne. No napriek tomu sa autorovi podarilo ma zaujať a vtiahnuť do deja, kam som sa časom prepadal viac a viac. Pristihol som sa, ako som pri čítaní napätý, že čo sa stane, aby hrdina dorazil k domu včas… Záver mi prišiel akosi nadbytočný. Ale inak je to fest dobré. 9,5/10

Zožrať zaživa (Tereza Stebylová): Aj tematika smrti sa dá odľahčiť. Ako? Asi tak ako v tejto poviedke. Pomerne príjemná, síce sa nájde aj pár vážnych statí na zamyslenie, light sci-fi o tom, ako si užiť život po živote v systéme afterlife pobavila. 8/10

Mesačná sonáta (Veronika Sebechlebská): Na toto som bol naozaj zvedavý. Veď vieme, ako extraordinárne Veronika píše. Opäť nesklamala. Plne sa zhodujem s názorom k poviedke od porotkyne Janky Packovej. Priznávam, že niektoré odseky som musel čítať viackrát, a stále si nie som úplne istý, či som pochopil a porozumel. Od nočnej mory sa to zlomilo, a tak stále dumám nad tým levanduľovým čajom. 10/10

Prachy sa vždy zídu (Simon Crabak): Pohodová, miestami napínavá a humornými vsuvkami ozdobená poviedka o mágii, lúpežníkoch a jednom Pavúkovi. Bavil som sa náramne. Len neviem, čo sa stalo s tým dvojhlavým psom. 8,5/10

Prvý podivný prípad Urbana Baránika (Jara Radošovská): Po prvom prečítaní: mňamdopiči, príjemne pobavilo, aj som sa uchechtol nahlas, a ináč som nevedel, že Ďuro (vieme ktorý) je časový premiestnovač… a ja že prečo tak dobre píše aj historické detektívky.

A po druhom: Naznačenú fantasy detektívku zatlačí do úzadia humor a vtip, ktorým je príbeh podaný. Dobré to je. 9/10

Leto, bazén a pílka na železo (Barbora Vinczeová): Dojem po prvom prečítaní: Neviem, na môj vkus od začiatku prílišná nuda, veľa vaty, potom trošku menej vaty a napokon nejaká tá málo uveriteľná akcia, keď morská siréna „prežíva“ v šachte prechlorizovaného sladkovodného bazéna. Hlavná hrdinka má zjavne úplne na háku mŕtveho spolužiaka, celé dianie je akýsi prapodivný chaos, zmätok, ilúzie striedajú ilúzie a človek sa v tom nevie zorientovať.

Po druhom čítaní: Hoci hororová poviedka obsahuje aj dobré, napínavé, či psychedelické momenty, príbeh hlavne logicky kríva a stáva sa neuveriteľným. 5,5/10

Septembrový muž (Radoslav Kozák): Nechutný hororový životopis muža, ktorého osudom sa stal prvý jesenný mesiac. Autorov zámer znechutiť čitateľa (ak to teda bol zámer) sa vydaril. Do textu je vhodených aj pár zamyslení a nejaký ten odkaz, ale stačí to? 6,5/10

Kmotra (Jana Tabačková): Výborne napísaná ponurá fantasy z prostredia slovenskej dediny, ktorú by som si vedel predstaviť aj ako celovečerný film. Navyše je to podané s citom a zanechá ten druh emócií, ktoré autorka chcela v čitateľovi prebudiť. 10/10

Šarha z podsvetia (Radka Horniaková): Spočiatku som si povzdychol, že ach jaj – biela dodávka (to za našich mladých časov chodila čierna sanitka). Napokon však autorka rozvinula viacero dejových línií, ktoré na záver umne splietla v kvalitný, napínavý, emotívny a hororový príbeh. Podarilo sa jej prekvapiť ma, za čo dávam ďalšie plusové body. 9/10

Sodoma/Gomora (Tomáš Hrábek): Akčná sci-fi s poistným uzáverom, ktorý u mňa však nefungoval tak, akoby mal. Napísané je to úderne a aj narážky fungujú, ale akosi som tomu neveril. 7/10

Margita Besná (Eliška Duncárová): Po prvom prečítaní: ďalšia poviedočka písaná v prítomnom čase, štylisticky miestami zakopne, ale nápad a svet je v nej vykreslený zaujímavo. Myslím, že by rozprávanie bolo omnoho pútavejšie v ich ako v er forme.

Na druhé čítanie: S odstupom času mám z poviedky lepší dojem. Temná fantasy o zle, energiách má svoj dejový spád s patričnou dávkou sebaobety. Ak by to autorka ešte viac štylisticky prebrúsila, malo by to u mňa vyššie body. Takto 7/10

Slepá nenávisť (Barbora Marasová): Slovanskú fantasy ja rád. Tu si autorka podala slovanskú mytológiu a bytosti po svojom. Proti gustu žiaden dišputát. Skôr ma viac rozladil samotný dej, nerozumné či nelogické konanie postáv a často príliš moderné výrazivo. Ale potenciál to má. 6/10

Na vlastnej koži (Martin Benkovič): Po prvom čítaní som dal len krátky komentár: prvá finálová, čo som čítal – je to výborná poviedka…

Po druhom čítaní som sa trošku rozpísal: Hustá, krutá a zručne napísaná poviedka, ktorej som aj napokon dal hlas. Čo keby sa splnili aj tie zlé priania? Ale tak na spôsob bumerangu: čo zlé prajeme iným, stane sa nám. Tak ako hovorí to klišé s karmou. Človek sa pri čítaní zamyslí a pre vnímavého čitateľa to má aj edukačný efekt. Ibaže tí, ktorí by tento efekt potrebovali, nepatria asi k tým vnímavým, a možno už vôbec nie k čitateľom. 10/10

Dôvod číslo sedemdesiatšesť (Monika Kandríková): Monika sa rozhodla nastaviť magické zrkadlo rasizmu a fašizmu. Keď sa do neho pozriete, uvidíte veci, ktoré by ste vlastne radšej nevideli. Napínavé to je. Ale ten záver to u mňa strhol nadol, takže som nevyletel do korún stromov. 7/10

Človek je len slovo (Ján Gálik): Janko si strihol filozofickú debatnú scifinu o tom, ako by to mohlo byť s ľuďmi a humanoidmi. Repliky Jozefa a mnohé úvahy boli trefné, pozoruhodné a hĺbavé, iné sa len tak trošku nezmyselne kĺzali po povrchu a neuveril som im. Po dočítaní mám zmiešané pocity. Je to dobré, dobré, ale stále tomu čosi chýba, aby to bolo u mňa výborné. 8,5/10

List do minulosti (Miroslava Mališová): Auč, už som dúfal, že to bude zborník len s kvalitnými poviedkami. Táto výnimka však potvrdzuje pravidlo. Neviem, ako sa to ocitlo vo výbere, hoci nápad nie je zlý. Ale to spracovanie je príliš začiatočnícke, naivné a neuveriteľné. Štylistiku nevynímajúc. A k tomu všetkému je tam vaty a vaty. Zavriem všetky oči a dám: 2/10

Gregorova dilema (Viktor Gregor): Sci-fi, ktoré prejde do roviny filozofovania o… Nastavený set-up mi nie úplne sadol. Navyše si myslím, že táto zaujímavá téma by si zaslúžila obšírnejší formát – aspoň novelu, a teda na poviedku je jej škoda. A ak sa už autor rozhodol pre high-tech roku 3333, tak potom by mal ten high-tech využiť do všetkých dôsledkov (špaky a ďalšie archaické utenzílie). 8/10

Svetlejšie zajtrajšky (Jana F. Stankovianska): Autorka zručne buduje napätie v štýle majstra hororu, kde si ako prostredie zvolila panelák v Petržalke a socialistické budovateľské časy. Dejom sa prelína snovosť, fantázie, úvahy, výčitky, vina… Súdružské strašidlá strašia, ale tých najmocnejších bubákov nosia samotní ľudia – so sebou, v sebe a navždy – až do konca. 9/10

Svätica (Eva Kašúbová): Krátka, no veľmi kvalitne napísaná poviedka, ktorá nám núka alternatívny pohľad na jednu známu historickú osobnosť. 9/10

Šnúra (Ľuboslav Priesečan): Autor ma zaujal vycibrenou štylistikou, dobrými dialógmi a hlavne tá úvodná scéna, drastická, brutálna a pritom dotýkajúca sa reality. Ak by to udržalo toto tempo, bola by to jedna z topiek zborníka. Škoda, že sa to postupne zvrtlo na psychedelický bizár, a veru nie som si istý, či som ako čitateľ zachytil to, čo autor chcel, aby som zachytil. 8/10

Beštia (Beáta Takáčová): Reálna vzťahová dráma, ktorú fantasticky narúša len všeobjímajúca temnota a prázdnota uzatvárajúca sa do seba. Štylisticky veľmi dobrá práca. Nuž a ten príbeh mi signifikantne narušila amnézia (či skôr skleróza) hlavnej hrdinky, ktorej tieňový služobník a milenec v jednom, musí oznámiť, že kto vlastne ona je. 7/10

Hugo Zeleň (Silvia Zeumerová): Autorka nám naservírovala poriadnu dávku citovej rodinnej drámy, rodič – dieťa , dieťa – život, ktorá čitateľa ovalí emóciami a spôsobí mu hlboké post-čitateľské rozjímanie. 9/10

Oskar a elixír života (Marek Vaňous): Na záver zborníka znamenitá poviedka ponorená do tajomných hlbín fantastického písania a autorovej obety. Je podmietnutá dilemami o sebectve a sebaobetovaní a podaná vo viacerých líniách. Napokon sa dotkne čitateľovho srdca a kvalitne ho vyšťaví. 10/10

Za recenzný výtlačok ďakujeme poviedkovej súťaži Martinus Cena Fantázie.

• Vydavateľ: Fantázia
• Rok vydania: 2020
• Jazyk: slovenský
• Počet strán: 512
• Väzba: brožovaná
• ISBN: 9788089823215