Havraní cyklus : Zlodeji snov – Maggie Stiefvater

Neuveriteľne talentovaná Maggie Stiefvater dokázala opäť nemožné – vytvorila očarujúci svet, v ktorom realitu skresľujú nadprirodzené prvky. Spoznajte nočné mory, čo ožívajú, neodolateľného nájomného vraha a podľahnite zakázanej láske v druhom pokračovaní najlepšej paranormálnej tetralógie, ktorej prvý diel Havraní chlapci ohúril aj slovenských čitateľov. Po každom spoločne strávenom dni je pre Blue ťažšie a ťažšie, aby sa do Ganseyho nezaľúbila. No uvedomuje si, že jediný bozk, by mohol okamžite ukončiť jeho život. Havraní chlapci spolu s Blue pokračujú na vlastnú päsť v pátraní po stratenom waleskom kráľovi Glendowerovi. Vpred ich ženie aj Ronanova schopnosť privádzať veci zo snov do tohto sveta. No zahrávať sa so snami je nebezpečné a Blue s havraními chlapcami nie sú jediní, ktorí túžia po splnení svojich snov.

Príbeh Blue a Havraních chlapcov pokračuje. Glendowera stále nikde, Blue je stále jedinou nejasnovidkou v jasnovideckej rodinke a Maggie Stiefvater do deja zamiešala nové, zaujímavé postavy. Nechýba ani veľká dávka paranormálnych javov, ktoré ako sa zdá, sú v Henriette na dennom poriadku a nemalé množstvo absurdných situácií, nad ktorými sa už naozaj nikto nepozastavuje. Veď miznúce lesy a polia plné navlas rovnakých mitsubishi – to je také henriettské.

Už ako hovorí samotný názov, kniha Zlodeji snov má silný snový nádych a nie iba kvôli tomu, že príbeh je naozaj čiastočne aj o snoch a snívaní. Potvrdzuje to aj autorkino vyjadrovanie, ktoré sa od Havraních chlapcov veľmi zmenilo. Maggie Stiefvater prudko prešla z vecnosti do umeleckejších textov, ktoré dodali knihe zaujímavú atmosféru, ktorá sa mi veľmi páčila. K pomalšiemu príbehu sa to veľmi hodí a láka čitateľa čítať ďalej, hoci už chcel knihu odložiť a vrátiť sa k nej neskôr.

Zmenu podstúpili aj postavy, ktoré ovplyvnili udalosti z predchádzajúcej časti. V tomto dieli sa autorka viac zameriava na Ronana a tak sa mi zdalo, že ostatné postavy sú tak trochu odsunuté nabok a nedostali toľko priestoru, koľko by možno potrebovali. Popravde to nie je vyslovene zlé, lebo práve Ronan má z postáv najviac čo ponúknuť. Ale tak sa aj stávalo, že občas som nie celkom rozumela pohnútkam, ktoré postavy viedli k činom.

Zmeny autorkinho prístupu však znamenajú, že dej ubieha značne pomalšie, čo môže vadiť čitateľom, ktorí radi čítajú svižnejšie a akčnejšie diela. V Zlodejoch snov sa veľa akcie nenájde a preto niektoré časti ubiehajú priam mučivo pomaly, čo ešte zvýrazňuje autorkinu snahu vyjadrovať sa poetickejšie.

Kniha taktiež napovedá, že sa v nej nachádzajú romantické pletky. Nie sú však výrazné, čo je príjemná zmena oproti iným knihám z tohto žánru, kde sú podobné veci na dennom programe. Romantika je v Zlodejoch Snov úplne druhoradá záležitosť, ktorej sa venuje pozornosť iba minimálne a tým nevtieravým spôsobom, čo je podľa mňa veľké plus. Hrdinovia si teda uvedomujú, že na svete sú aj dôležitejšie veci, ako celý deň dookola rozmýšľať, či sa postava A dokonale hodí k postave B. Nikto nemá potrebu vylievať si srdce takým tým emotívnym spôsobom, ani neprednáša veľké reči typu „ak zomrieš, tak zomriem s tebou“ – čo síce môže niekomu pripadať ako sladké gesto, ale v istých prípadoch je mierne prehnané a nerealistické.

Oproti minulej časti je tento diel pútavejšie napísaný. Má taktiež lepšiu atmosféru. Knižka je plná absurdností a situácií, ktoré by sa v reálnom živote nikdy nestali (lebo keby áno, určite by to dopadlo úplne inak ako v autorkinom svete), ale treba ich brať s ľahkosťou a hneď nekritizovať. V riadkoch sa taktiež skrýva nemalé množstvo humoru na ktorom sa čitatelia určite zasmejú. To všetko totiž patrí k svetu Blue a Havraních chlapcov.