Ivo Hury: Stíny Země – Minsk Express

Ivo Hury, neznámy autor málo známeho vydavateľstva Agadah. Kniha, ktorú vydal, ma najprv zaujala steampunkovo ladenou obálkou. Nepatrím medzi veľmi sčítaných, čo sa tohto žánra týka, ale vždy sa mi páčil. Či už to bolo alternatívnym fungovaním sveta alebo módou, ktorá ho sprevádza. Nieže by som sa tak obliekal 😊.

Ako dosiaľ nepublikovaný autor mám slabosť práve pre takéto diela, aj keď kvalita je vždy otázna. Často sa vyskytne niečo skutočne slabé, niekedy priemerné a inokedy zas dokáže aj nový autor príjemne prekvapiť. Je to aj prípad Iva Huryho? A kto to vlastne je?

Autor má svoju webovú stránku. Podľa tej je zjavné, že spisovateľská činnosť nie je to jediné, čomu sa venuje. Je grafik, fotograf a pravdepodobne aj žurnalista a zdá sa, že má už čo-to odžité. Jeho prvotina Minsk Express je prvá kniha zo série Stíny Země a aj druhý diel je už vraj dokončený. Pracuje sa na obálke, korektúrach a ilustráciách. Áno, aj samotný Minsk Express obsahuje ilustrácie od Josefa Svobodu, a to veľmi vydarené. Až som chcel, aby ich bolo viac.

Kniha samotná ma príjemne prekvapila. Mám svoje výhrady k hlavnej postave, o ktorých sa trochu rozpíšem, ale inak ide o príjemné čítanie. Aspoň teda pre tých, čo steampunk až tak nepoznajú. Či by to rovnako hodnotil aj fanúšik, to sa neodvažujem odhadnúť.

V prípade tejto útlej knižky ide o post-apo steampunk. História sveta knihy sa príliš nelíši od toho nášho a je načrtnutá už v úvode. Ľudstvo sa následkom nešetrného správania voči prírode a planéte muselo následkom prírodných katastrof presťahovať pod zem. Teda tá časť ľudstva, čo prežila.

Už po prvých vetách mi bolo jasné, že autor je sčítaný a rozpísaný alebo mal veľmi dobrú redaktorku či redaktora. A tento pocit so mnou zotrval až do konca knihy, ktorá sa číta takmer sama. Nejde o obzvlášť veľké dielo. Spolu s ilustráciami má len 202 strán.

Príbeh sleduje postavu Ervina, sondážneho vrtáka pracujúceho v podzemí. V úvode si ho najme krásna bohatá Ruska – Anna Krásnaja, z ktorej sa vykľuje ruská agentka. Má sa s ňou vydať na expedíciu do Minsku na obhliadku záhadnej bane. Čoskoro však vyjde najavo, že im v tom chce niekto zabrániť.

Toľko k príbehu, ktorý možno neznie až tak úplne zaujímavo a osobne som čítal aj oveľa zaujímavejšie knihy. Ale má dačo do seba, čo ma k nej pripútalo a nútilo pokračovať v čítaní. Fakt, že dynamika v knihe skvele funguje, tomu napomáhal.

Späť ale k hlavnej postave. Ervin je zvláštny chlap. Z textu som pochopil, že vyrastal v post-apo svete, v podzemí potom, čo ho jeho neznámi rodičia odvrhli. Dostal sa tak do Cechu vrtákov, ktorý mu zabezpečil vzdelanie a živil ho, aby si tú štedrosť mohol neskôr odpracovať. A to na slušných päťdesiat rokov, z ktorých si už takmer dvadsať odpracoval. Neviem, aké vzdelanie Ervin dostal, ale v príbehu mi príde pomerne vzdelaný a priemerne sčítaný. Skoro ako človek z normálneho sveta. A to mi akosi na vrtáka v podzemí a v post-apo svete celkom nesedí. Skôr si viem predstaviť, že by ich Cech učil len veci, ktoré budú potrebovať na výkon práce. Maximálne tak trochu čítať a počítať. Je, samozrejme, možné, že je Ervin výnimka medzi vrtákmi a veciam okolo seba akosi prirodzene rozumie. V pokračovaní sa hádam dozvieme viac.

(zdroj: FB Ivo Hury)

Aj Ervinova morálka je miestami zvláštna. Raz je z neho typický chlap bez záväzkov, na ktorého letia ženy z rôznych vrstiev spoločnosti a on sa im nebráni. A neskôr si kvôli morálke nenareže náboje, aby nepriateľom nespôsoboval väčšie škody. Do post-apo sveta sa mi taký súcit akosi nehodí. To sú veci, ktoré mi trocha naštrbili dobrý pocit z knihy, ale nepokazili ju. A bolo ich ešte zopár, ale o tých sa rozpisovať nebudem, keďže z môjho pohľadu išlo o ojedinelé maličkosti.

Až na jednu. Bola to zároveň prvá štrbina v prekvapivo príjemnom čítaní. Bol som už na 48. strane. Slová kĺzali, nevyskytovali sa žiadne rušivé faktory. Do textu pribudli zaujímavé technické nápady, ktoré so svojimi biednymi znalosťami fyziky neviem posúdiť – ako turbíny s vysokofrekvenčnými rezonátormi. A potom prišli nasledujúce vety. Mali pravdepodobne vysvetliť, že sa v tuneloch objavovali genetické chyby a jeho spoločníčka Anna žiadne nemala.

Jak se geny podivně měnily, přicházely nezbytné kroky ve výběru partnerů. To, co by dříve bylo označováno jako rasizmus – tedy odpor ke křížení různých ras – stala se v době temných tunelu nutnost. Křížené rasy, mulati, měli vysokou náchylnost ke genetickým chorobám. Lidé to přijali jako nezbytný fakt a snažili se sbližovat pouze s podobnými protějšky.

Problém nemám so samotným vyhýbaním sa kríženiu rás v podzemí, kde mohlo teoreticky dôjsť k zmenám, ktoré vytvorili novú rasu. Ale z vedeckého hľadiska je ľudstvo len jedna rasa a aj pre prípadných mimozemšťanov by sme boli jedna rasa s odchýlkami. V knihe sa opisuje napríklad vyšší výskyt albínov. Kríženie medzi takto zvyknutými rasami by teda mohlo spôsobovať oveľa väčšie nežiadúce zmeny.

Horšie je to s pridaním slova mulat. Mulat je miešanec bielych a čiernych rodičov, a to sa do daného kontextu nehodí vôbec. Vzbudzuje teda myšlienku, že išlo len o miešanie belochov s černochmi. A to odporuje logike, keďže dieťa čierneho a bieleho rodiča, nie je v skutočnosti náchylnejšie ku genetickým chorobám. Vo zvyšku knihy som nič v podobnom duchu nenašiel, predpokladám teda, že išlo len o nepozornosť .

Možno predošlé odseky vyznejú ako SJW bullshit z mojej strany alebo že som precitlivený. Nemyslím, že by to autor myslel zle. Ale máme mať zodpovednosť nad tým, čo napíšeme. Hlavne ak ide o niečo také scestné a nebezpečné, ako je rasizmus.

Daný odsek patril k mojej najväčšej výčitke. Zvyšok knihy bol už taký, ako som ho opísal. Dej pekne plynul, slová sa čítali aj sami. Vyskytne sa aj zopár ľahkých akčných scénok a aj nejaká tá milostná, a potom kniha skončí. Bohužiaľ, bez väčšieho vysvetlenia a každému je jasné, že by malo nasledovať pokračovanie.

Podrobné informácie o knihe:

  • Vydavateľstvo: Agadah
  • Ilustrácie a obálka: Josef Svoboda
  • Počet strán: 202
  • Väzba: brožovaná
  • Rozmer: 100×180 mm
  • Jazyk: český
  • ISBN: 9788087571040
  • Rok vydania: 2018

7.5/10

Zhrnutie

Ako celok sa mi prvotina od Iva Huryho Minsk Express páčila. Našiel som v nej zopár škrabancov a jednu ryhu na inak krásne vyleštenom povrchu. Záver mohol byť viac wow, ale inak stojí za prečítanie a podporu autora v ďalšej tvorbe. Dávam 3/5 podľa Goodreads, kde to znamená Páčilo sa mi. Pocitovo by som mohol pridať bod navyše, keďže ide o prvotinu.

Sending
User Review
0 (0 votes)

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.

Martin "Benky" Benkovič

Autor snažiaci sa presadiť na našom malom knižnom trhu. Fanúšik sci-fi, urban fantasy, komiksov a gamer.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Zadejte, prosím, znaky z obrázku do textového pole a pak odešlete komentář.
Prepíš text z obrázka

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..