Kolo času : Koruna z mečů – Robert Jordan

[content_block id=742]

Kolo času se otáčí a věky přicházejí a odcházejí. Co bylo, co bude a co je. Ale vše ještě může zahalit Stín. Kéž Drak Znovuzrozený opět vyjede na větrech času. Elain, Aviendha a Mat se dostali ještě blíže k míse – ter’angrialu –, která by mohla změnit nekonečnou vlnu veder na světě a nastolit přirozené počasí. Egwain začíná shromažďovat všechny ženy, které dokážou usměrňovat – Mořský národ, hledačky větru, moudré i pár překvapivých dalších. A nade vším čelí Rand děsivému Zaprodanci Sammaelovi v Shayol Ghulu, kde na svou kořist číhá krvežíznivá mlha.

 

Veľká fantasy sága nám stále pokračuje, Fantom Print na nás chŕli jeden diel za druhým a ja som si uvedomil, že som znova dve knihy pozadu a to sa chystá ďalší diel. Tak to bolo treba napraviť v tieto upršané letné dni.

Ako to už býva zvykom, nová kniha stavia svoj dej hlavne na zlomových udalostiach z konca predošlej knihy. Randovi došla trpezlivosť. Koniec diplomacie, koniec sladkých rečí a presvedčovania. Buď sú s ním alebo proti nemu a Aes Sedai pokľaknú. Takýto Rand sa mi páči a z týchto scén som bol nadšený.

Lenže takto Rand získaval v slovných bitkách až príliš navrch a tak musel prísť vhodný protipól. Jordan nám predstavuje Kadsuane, hrdinka Aes Sedai, poriadne silná ženská a Randa privádza do nepríčetnosti. Vstup tejto postavy do deja veľmi kvitujem.

Kolo času takto postupne naberá do deja stále nové a nové postavy, až sa už začínam ťažšie orientovať a niektoré mená si už ani neviem priradiť. Iné postavy sú zase takmer úplne odsunuté a čakajú na svoju príležitosť v ďalších knihách alebo dostali iba veľmi malý priestor. To sa týka hlavne Loaila, Perryna, Elaidy a Egwain.

Nanešťastie najväčší kus z knihy opäť ukoristili dievčence Elain a Nyeiva a do svojich nudných drápov zatiahli aj chudáka Matta, ktorý ma knihy predtým veľmi bavil. Ach Matt, mal si ty radšej útočiť na Illián…
Novopoečené (a teraz už aj oficiálne) Aes Sedai pokračujú vo svojej honbe za Misou – ter angrialom, ktorý dokáže ovládať počasie – a pridáva sa k tomu stará známa hrozba = Moghedien.

Pevne verím, že táto dejová línia sa čoskoro uzavrie a bude tomu koniec. Príde mi to ako výplň pre postavy, keď nevedel čo s nimi a nechcel ich iba nechať odsunuté, až ich bude potrebovať. No každopádne, ťahá sa to už dve knihy a stále to pokračuje a nevidím v tom zmysel a nejaké prepojenie s hlavným dejom knihy. K tomu prirátajme neznesiteľnosť Nyneivy a máme tu kapitoly, ktoré vás teda “do varu” nedostanú.

Naopak sa autor nevenuje ( a vlastne dlhodobo alebo krátkodobo ignoruje alebo sa im nevenuje dostatočne ) istým dejovým líniám, ktoré mi pridú omnoho zaujímavejšie a podstatnejšie. Ako napríklad Morgassa alebo fanatik Masema.

V tejto knihe autor jednoznačne spomalil, niektoré veci potreboval zakončiť a zároveň pre čitateľov pripravil niečo nové. Prichádza staronový nepriateľ a ešte silnejší ako predtým. Postupuje veľmi rýchlo a takmer bez odporu a čitateľa tak necháva v očakávaní, ako to bude ďalej.

Keď už to vypadalo, že táto kniha sa zaobíde bez poriadneho finále, tak nám to autor predsa len naservíroval. Ibaže tento krát mi zostali iba rozpačité pocity. Na jednu stranu to bolo veľmi dôležité, lenže na stranu druhú sa neviem zbaviť pocitu, že to bolo príliš rýchle a zaslúžilo si to viac…..

Záverečný verdikt:
Siedmy diel Kola času považujem za najslabší, je to diel prechodný, kde isté veci uzatvára a pripravuje pôdu na nový začiatok a posun deja. Vadí mi, že sa autor sústreďuje na postavy, ktoré mu idú snáď najmenej a to dôležité si šetrí. Do toho treba započítať opakujúce sa problémy, motívy a žabomyšie vojny. Stále tu máme tie isté problémy medzi pohlaviami, Perryn si stále myslí, že so ženami to vie iba Rand a Rand si myslí to isté o Perrynovi, v rámci repete tu máme stále Aielské zvyky atď….
Je to niečo čo už sme niekoľko krát videli a v obrovskom množstve. Na druhú stranu Kolo času aj keď je teraz slabšie, tak nie o markantný kus a prináša nám prísľub do budúcna. Len aby to nezostalo pri nenaplnených sľuboch.