Kráľovná Tearlingu : Osud Tearlingu – Erika Johansen

Kelsea už nie je iba dievča z chatrče, ba ani mocná kráľovná Tearlingu. Je z nej obyčajná väzenkyňa vydaná na milosť a nemilosť krutej Červenej kráľovnej. Vydala jej svoje zafíry, odovzdala jej svoju moc, a hoci tým celkom nezachránila svoje kráľovstvo, získala preň niekoľko rokov mieru. Dokážu ich jej poddaní zúročiť tak, aby už nikdy nemuseli do otroctva? Nezrúti sa celá ríša, keď nemá panovníčku? Alebo sa jej samej podarí zničiť neporaziteľné zlo, aj keď momentálne sedí v temnici hlboko pod palácom? Možno by mohla povolať na pomoc silné ženy z minulosti, ktoré sa jej zjavovali tak intenzívne, až s nimi prežívala ich dávne životy…

Tretia a zároveň záverečná časť príbehu mladej kráľovnej Tearlingu nám prináša rozuzlenie rôznych problémov a zvratov. Po druhom diele, ktorý bol pre mňa slabší než prvý a trošku chaotický, som bola naozaj zvedavá aký bude tento tretí.
S radosťou môžem skonštatovať, že som sa do príbehu začítala a ponorila takmer hneď, potešilo ma to, keďže pri druhej knihe som s tým mala značný problém. Dej hladko nadviazal na koniec dvojky, v ktorej mladá kráľovná Kelsea zachránila svoju ríšu za cenu vlastného zajatia.

Spoznávame život obávanej Červenej kráľovnej a odhaľujeme jej neľahkú situáciu. Na druhej strane ani v Tearlingu, ktorý zostal rozborený a bez svojej kráľovnej to nie je ružové. Riadením kráľovstva bol poverený Palcát a ten robí, čo vie, ale problémov je stále veľa. Čo sa mi na tejto časti hneď zapáčilo bol fakt, že príbeh sledujeme z rôznych uhlov vďaka rozličným postavám. Sledujeme Kelseu a jej život v zajatí, sledujeme život v kráľovskom paláci s Penom, zdrveným žiaľom, Palcátom a ďalšími známymi postavami a nechýba ani ďalšia dejová línia z minulosti.

„Boh so mnou,“ mrmlal Palcát.

„Kedysi som špekuloval, prečo kráľovná pri takýchto príležitostiach nedokáže udržať na uzde svoj temperament. Teraz žasnem, ako to vôbec vydržala.“

Kelsea má stále možnosť sledovať históriu Williama Teara a jeho rúcajúcu sa utópiu. V minulosti som sa teraz už celkom dobre orientovala a videla som spojitosť so súčasnosťou, na rozdiel od dvojky kde som z toho bola dlho zmätená. Tu, hoci línia z minulosti nebola až taká akčná a záživná, dozvedali sme sa zaujímavé skutočnosti a odhaľovali pozadie príbehu. Táto časť nám od začiatku hovorí, že tu nejde iba o mladú kráľovnú ako sa mohlo v prvom diele zdať, vlastne ani nejde o boj Tearlingu s Červenou kráľovnou, ide o viac. Klobúk dolu pred autorkou, pretože si pripravila naozaj spletitý príbeh s mnohými premyslenými drobnosťami a detailmi, ktoré práve v tejto záverečnej časti začnú dávať zmysel a pospájajú sa do celkovej mozaiky.

Kelsea ako postava prešla veľkým posunom vpred, je silná, používa rozum a hoci stále má chyby, patrí k mojim obľúbeným postavám. Ako ženská postava je napísaná naozaj dobre, čo je v dnešnej dobe už pomaly vzácnosť a som za to naozaj vďačná.
Červená kráľovná, ktorá sa spočiatku zdala ako prototyp správnej zlej ženskej postavy tiež ukázala rôzne aspekty svojho života a správania, odhalili sme jej motívy a zisťujeme, že nič na svete nie je iba čierne alebo biele.

„Je silná,“ varovala ju Červená kráľovná. Tie slová zneli pomaly, akoby z veľkej diaľky.
„Tak mi musíš pomôcť,“ odvrkla Kelsea.

Ak však očakávate nejakú ďalšiu bitku, stret armád či inváziu, sklamem vás, nič také sa v knihe nedeje. Máme tu povstanie a užijeme si boja aj akčnosti, záverečný boj však musí Kelsea vybojovať sama a rozhodnúť sa. Príbehy minulosti a prítomnosti sa spoja a výsledok je nečakaný a originálny.
Záverečná kniha mi prišla ako kombinácia predchádzajúcich dvoch. V jednotke to bol svižný dej plný akcie a bojov, v dvojke dostala viac priestoru minulosť a príbeh sa skomplikoval. V trojke bolo oboje, minulosť, ktorá však nemala dominantné postavenie a pomaly odhaľovala pozadie príbehu a prítomnosť, ktorá bola aj temná, aj akčná a hlavne pútavá. Iste, vyskytli sa miesta, kde kniha podľa mňa trošku stagnovala a dej plynul pomaly, nebolo ich však až tak veľa.

Kelsea sa vytrhla z minulosti a uvedomila si, že je uväznená v temnote.

V celkovom hodnotení u mňa kniha dopadla dobre, ide o vydarené a rozhodne nečakané zakončenie trilógie. Keď sa spätne pozerám na celý príbeh oceňujem jeho premyslenosť a postupnú gradáciu a hoci so záverom možno mnohí nebudú spokojní podobne ako v sérii Odkaz dračích jazdcov, ja ukončenie oceňujem a myslím, že je veľmi dobré.